Po nútenom odchode z Markízy zastáva v Jojke rovnakú funkciu a stojí pred problémom, ako poraziť seriálové hity, ktoré kedysi sama vymyslela – Búrlivé víno a Chlapi neplačú. So šibalským úsmevom nám potvrdila, že má silný príbeh a toho, čo má prísť, sa vôbec nebojí.
Vďaka vám Markíza posledný rok bije Jojku. Možno v dohľadom čase poraziť Búrlivé víno a Chlapi neplačú?
O takom niečom rozhodne až divák, ktorý, ako sa zdá, je v poslednom čase čoraz náročnejší a vyberavejší. Búrlivé víno nie je denný seriál, je to dramaticko-romantický seriál, ktorý by mal mať nejaký začiatok a nejaký koniec, niečo v príbehu sa systematicky buduje, naberá na sile, a nakoniec príde k rozuzleniu. Je ťažké niečo také ťahať denne a bez ukončenia.
Chlapi neplačú sú na tom trochu inak, sú koncipovaní viac ako denný seriál, ktorý využíva viac samostatných a od seba nezávislých dejových liniek. Oba projekty majú silnú značku a môže sa stať, že oba budú fungovať ešte niekoľko rokov, a preto my musíme vymyslieť niečo ešte lepšie, silnejšie, nové. Samozrejme, s ohľadom na diváka Jojky, ktorý menej odpustí a nemôžeme mu ponúknuť telenovelu.
To, že v nejakom príbehu sú emócie, však neznamená, že je to automaticky telenovela. (smiech) Aj v Dietlových a Hubačových seriáloch boli emócie, netreba nimi pohŕdať. Najdôležitejší na všetkom je však silný príbeh. A ten máme. (smiech) Takže v tomto sa nebojím.
V čom bude váš nový seriál iný v porovnaní s tými, čo ste robili pre Markízu?
Bude mať lepší príbeh, vytúnovanejší, prepracovaný, dráždivejší, nemyslím tým ale, že bude vulgárny. Bude sexi, tajomný, vtipný a plný napätia. Bude apelovať na to, čo chýba súčasnému slovenskému divákovi.
V krátkom čase ste prežili dva otrasy. Najprv nútený odchod z Markízy a nasledovne odchod riaditeľa Jojky Františka Borovského, s ktorým ste už mali rozdebatovanú novú prácu.
Áno, bol to divoký február. (smiech)
Ovplyvnilo vás to nejako?
Nie. Vedela som, že nebudem pokračovať na ďalších Búrlivých vínach, potrebujem sa posunúť a niektorí sa potrebovali posunúť so mnou. Dobrí scenáristi musia rásť a je to môj džob, aby som im vybojovala lepšiu prácu a nové podnety. V Markíze sme bojovali za to, aby kvalita vyrábaných seriálov bola lepšia, aby sme sa vo všetkých smeroch niekam posúvali. Divák to totiž cíti. Aj divácky vkus sa vyvíja, divák bude mať tiež neustále vyššie nároky a bude systematicky vyhľadávať veci, ktoré ho uspokoja.
Takže s Jojkou ste už dohodnutá? Máte podpísanú zmluvu?
Áno.
Kedy diváci uvidia váš nový seriál?
Momentálne je predčasné o tom hovoriť.
Určite už ale máte nejaké predstavy ohľadom hercov. Dotiahnete do Jojky Loja s Pociskovou?
Nejaké predstavy už mám, nejdeme po celebritách, ale po charakteroch. Ak sa niekto na nejakú postavu hodí, samozrejme, že ho oslovíme. Ja napríklad rada dosadzujem hercov do kontra úloh. Nech divák vidí herca v prekvapivej polohe ako nikdy predtým. Vytvorenie silných postáv je však základom, potom chceme robiť kamerové testy. Našou ambíciou je vyhľadať aj nové tváre.
Ale základ musí byť postavený na obľúbených hercoch.
Je to tak, i keď ja by som rada išla po niekoľkých neokukaných. No určite, že s niektorými hercami, s ktorými sa mi veľmi dobre robilo, tak s nimi chcem robiť aj v budúcnosti. Budem rada, ak niektorí pôjdu so mnou.
Myslíte, že pôjdu?
Uvidíme. (smiech) Nechcem hovoriť za nich, ale myslím si, že aj herci sa potrebujú posúvať, a nielen hrať stále to isté. Aj oni apelujú na kvalitu. Ak sa príbeh už neposúva, tiež im to prekáža.
Z Markízy ste museli odísť, pretože ste si založili vlastnú firmu. Pre Jojku teda už pracuje vaša firma?
Nie, nakoniec sme sa dohodli, že budem interná zamestnankyňa. (smiech)
A čo zvyšok vášho tímu, režisér Braňo Mišík a producent Pavol Polner? Stále s nimi robíte?
Áno.
Kto zo scenáristov pre vás píše?
Väčšina z nich sú ľudia, ktorí sa nechcú medializovať.
Takže budú písať pod pseudonymami?
Nie všetci. Ale niektorí písali aj Búrlivé víno pod pseudonymami. Niektorí scenáristi skrátka sedia doma, píšu a vôbec nepotrebujú, aby sa o nich hovorilo.
V Markíze bol na vás dlho vyvíjaný veľký tlak. Ako je to teraz?
Mám za sebou ťažký mesiac-dva, no zatiaľ, pokiaľ ide o spoluprácu s Jojkou, všetko je tak, ako sme sa dohodli a necítim žiaden tlak. Mám pocit, že je tu aj väčšia voľnosť v rámci tvorby, dali mi voľnú ruku pri zostavení tímu, myslím, že na oboch stranách je dôvera. Mám tiež pocit, že aj Jojka je nastavená tak, že chce robiť veci kvalitnejšie. Potrebujeme získať diváka a do toho potrebujeme investovať čas a energiu. Chceme urobiť niečo, čo bude fakt stáť za to a my ako tím sme rozhodnutí dať do toho všetko. Na Jojke sa mi páči, že je odvážnejšia, dravejšia, no na druhej strane tú odvahu treba nasmerovať správnym smerom – aby všetko bolo na hranici vkusu a aby sa dodržali nejaké morálne hodnoty.
Koľko projektov máte rozpracovaných?
Tým, že som sa v Jojke stala vedúcou vývoja hraných formátov, tak mám rozpracovaných viacero vecí. No určite ideme vyvíjať viacero žánrov: dramatické, sitkom, krimi... V tomto som rada, že Jojka má ambíciu ponúknuť divákovi pestrosť, v tom si diváka určite získa na svoju stranu. To je výsada Jojky, že sa nebojí.
Na Slovensku musí byť každý s každým zadobre, lebo skôr či neskôr na seba vždy v rámci práce narazíme. Vy ste si však pohnevali trhového lídra a zatvorili si tým dôležité dvere.
Ale ja som to tak nechcela. (smiech)
Ale museli ste to čakať.
Áno, no s mojím tímom sme chceli najmä vyrábať inak. To bol náš cieľ.
