Spojené štáty, ku ktorým sa nakoniec pridalo približne 50 ďalších krajín, od januára 2019 považujú opozičného lídra Juana Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Diplomati lojálni ľavicovému venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi odišli z Washingtonu o niekoľko mesiacov neskôr po tom, ako Organizácia amerických štátov (OAS) uznala Guaidóovho vyslanca.
Keďže Maduro je stále pevne pri moci, opozícia sa koncom decembra dohodla na rozpustení dočasnej vlády. V súvislosti s týmto rozhodnutím "venezuelské veľvyslanectvo v USA a všetci jeho úradníci od štvrtka oficiálne ukončili svoju činnosť", uvádza sa vo vyhlásení ambasády.
"Hlboko ľutujeme, že toto rozhodnutie môže mať vplyv na venezuelských občanov v Spojených štátoch," uviedla diplomatická misia, pričom poukázala na svoju činnosť v oblasti konzulárnych záležitostí. Odchádzajúci veľvyslanec Carlos Vecchio vo svojom vyhlásení vyjadril poľutovanie nad "politickou, ekonomickou a morálnou chybou" opozície a povedal, že "jediný, kto z tohto rozhodnutia profituje, je Maduro".
USA uznali Guaidóa, pretože viedol Národné zhromaždenie zvolené v roku 2015, pričom neskoršie prezidentské voľby, ktoré vyhral Maduro, boli považované za zmanipulované. Maduro neskôr zbavil Národné zhromaždenie právomocí a vo štvrtok tento teraz už tento prevažne symbolický zákonodarný orgán odvolal Guaidóa z pozície svojho predsedu.
Washington trvá na tom, že Maduro je naďalej nelegitímny prezident Venezuely. Spojené štáty stále uznávajú právomoci Národného zhromaždenia z roku 2015, a to aj nad venezuelským štátnym majetkom nachádzajúcim sa v USA. Venezuelská opozícia napriek silnej podpore zo zahraničia nedokázala odstaviť Madura od moci, čo prispelo k oslabeniu Guaidóovho postavenia. Kým USA zostávajú jeho hlavným spojencom, viaceré latinskoamerické krajiny vrátane Argentíny, Mexika, Peru či Kolumbie sa už medzičasom od neho odklonili.
