Kritici o nej hovoria ako o veľkom talente. Vídať ju aj v seriáli Panelák a v Divadle Andreja Bagara. O súkromí veľa nehovorí, ale priznala, že má po svojom boku muža a trápi ju láska...
V Búrlivom víne hráte primárku Ritu Kernovú. Tú však už nejaký čas na obrazovke nevidieť. Povedala v seriáli posledné slovo?
Rita odišla s Martinom Roznerom na dovolenku do Dominikánskej republiky a užívajú si medové týždne. Vrátia sa a Rita ešte poriadne zamieša karty, takže diváci sa majú na čo tešiť...
Je to postava, pri ktorej človek nevie, či ju má mať rád, alebo ju má nenávidieť. Nevie, či jej má veriť. Ako ju vnímate vy?
Pre mňa je Rita veľmi zaujímavá postava a hrá sa mi veľmi dobre. Má v sebe isté nevypovedané tajomstvo a to je na tom zaujímavé. Baví ma hrať tento charakter. Je nevyspytateľná.
V Búrlivom víne ste primárkou, v Paneláku sestričkou. Dávajú vám kolegovia najavo, že hráte vo dvoch konkurenčných televíziách a pritom niektorým z nich to zakázali?
Neviem, ako sú moji kolegovia zmluvne zviazaní s televíziami, a aké majú podmienky. Keď som vstupovala do Búrlivého vína, všetci vrátane autorov vedeli, že pokračujem v Paneláku a aj to, aký tam mám priestor. Na druhej strane, vedel to aj Andy Kraus a obe strany to akceptovali. Snažím sa s každým jednať férovo.
Vašou srdcovou záležitosťou je divadlo. V čom je jeho čaro?
Udržuje herca v istej kondícii. Ak v ňom hráva, je schopný omnoho rýchlejšie reagovať a využívať svoje výrazové prostriedky aj pred kamerou. Je oveľa flexibilnejší. A v divadle robím viac umenia, a to mám naozaj rada. Je to taká esencia umeleckého naplnenia.
Na divákov pôsobíte ako sebavedomá žena. Ste taká?
Možno pôsobím sebavedome, ale myslím si, že opak je pravdou.
Máte ako herečka nejaké maniere?
Neviem, kde sú hranice medzi maniermi a servisom, ktorý očakávate v rámci svojej práce. Nikoho nechcem posudzovať ani odsudzovať, ale ak chcem, aby pudrenku v maskérni používali len na moju tvár, tak to nepovažujem za manier. Nemám nadštandardné nároky, ale potrebujem si tvár chrániť, takže požadujem, aby sa mi v tomto vyhovelo.
Stáva sa, že vás diváci obťažujú?
Momentálne sa ľudia schovávajú za sociálne siete. Pod rôznymi menami vás urážajú, ale vždy sa skrývajú. Stalo sa, že mi na facebooku jeden muž škaredo vulgárne nadával, že som k...a špinavá, ako sa škerím, aká som otrasná, a že ma nenávidí. Vyhrážal sa, ako raz príde, bude hrať vedľa mňa a všetko mi zráta.
V seriáli Dr. Dokonalý ste sa objavili v spodnej bielizni. Ste ostýchavá?
Veľmi, ale keď si prečítam scenár, už viem do čoho idem. V tomto prípade bol režisér ku mne milostivý, pretože scény mali byť oveľa pikantnejšie. V súkromí som veľmi hanblivá...
Ste dosť vyťažená. Seriály, divadlo, dabing... To ste tak schudli zo stresu, alebo vás trápi láska?
Áno, je to stres, trápi ma láska a mám intoleranciu na niektoré potraviny. Všetky tri veci sú správne. Dosť dlhé obdobie som mala zápal žalúdka. Nevedela som sa z toho dostať, a tak som sa liečila tým, že som niektoré potraviny, ktoré zaťažovali môj organizmus, vylúčila. Preto som schudla a nemám anorexiu, ako o mne niektorí novinári píšu.
A čo tá láska? Znamená to, že je po vašom boku nový muž?
Nebudem to rozoberať, je to môj súkromný život. Niečo som naznačila a to stačí.
Keď sa povie láska, čo sa vám vybaví?
Šťastie.
Čo je podľa vás najdôležitejšie vo vzťahu, aby to fungovalo?
Neviem. Pri každom partnerovi je to iné. Dôležité je, že niekoho máte radi. V takom prípade sa človek dokáže aj obetovať, vie byť tolerantný a podobne. Ako pristupuje k vzťahu na začiatku, tak sa potom aj rozvíja.
Aká ste vo vzťahu?
Nemám na to vzorec. V každom vzťahu som bola iná. Človek sa mení, vyvíja, uvedomuje si isté hodnoty, dozrieva... Ale určite som vždy mala toho partnera rada. Záleží aj na tom, v akej fáze života sa nachádzate. Či chcete žiť spolu ešte bez rodiny, alebo si ju už chcete založiť...
Vy ste v akej fáze života?
Neviem, niekedy som zmätená. Rada by som odpovedala na niektoré otázky aj sama sebe, ale momentálne to neviem. Emócie mnou tak lomcujú, že každý deň je to inak.
Spýtam sa priamo, chcete mať už dieťa?
Neviem, ale viem, že mám na to vek, a že ma do toho tlačí mama. Mám obdobia, keď by som to chcela a cítim to tak, ale mám aj také, keď to nechcem.
Keď ste boli vo vzťahu, vždy to bol nejaký váš kolega z divadla. Viete si predstaviť vedľa seba aj muža s iným povolaním?
Viem, len neviem, či by môj život chápal. Asi by to bolo náročné aj pre neho, keďže som dosť vyťažená. Ale vzťahy sú o ľuďoch.
Váš vzťah s Tomášom Maštalírom je už minulosťou. Skončil sa kvôli Majke Demitrovej, ako sa písalo?
Naozaj je zvláštne a smiešne, čo sa popíše. Veľa vecí sa tým dokáže zničiť a znehodnotiť. Vyjadrovať sa k tomu nebudem.
S bývalými partnermi hrávate aj na javisku. Aké to je?
Vždy závisí aj od toho, aký ten rozchod bol. Na profesionálnej báze vieme spolu komunikovať, ale napríklad s Peťom Oszlíkom sme zostali kamaráti a veľmi dobre spolu vychádzame. Mám ho rada, vážim si ho ako človeka, ale naše cesty sa rozišli. Je už ženatý a ja mu prajem. Pozval kolegov z divadla na svadbu, takže som tam bola aj ja, a s jeho manželkou si tiež rozumiem.
Vedeli by ste si predstaviť svoj život s dieťaťom bez partnera?
Nie. Ja som to v podstate zažila, pretože pochádzam z takej rodiny. Nechcela by som, aby dieťa, ktoré vzíde z lásky dvoch ľudí, nemalo stabilitu a zázemie oboch rodičov.
Aké to bolo vyrastať bez otca, chýbal vám?
Chýbal, ale nedá sa to tak jednoznačne povedať, pretože som nezažila obdobie, že by sme spolu fungovali ako rodina. Takže žiadnu traumu som z toho neprežívala. Isté obdobia som mala, keď som si uvedomovala, že toho otca nemám, že ma nejakým spôsobom sklamal a pre mňa neexistoval. Skôr tým trpela moja mama, ale ja som to neriešila. Nepoznám ani dôvod ich rozchodu.
Vyčítali ste to niekedy mame, napríklad v puberte?
Nie, lebo od trinástich rokov som už žila v Bratislave. Chodila som na konzervatóriu a žila som si svoj život.
Podobáte sa na otca?
Áno, som celý otec. Povahou neviem. Naposledy sme sa videli asi pred desiatimi rokmi.
Rozumiete si s mamou?
Nie sme veľké kamarátky.
Máte aj súrodencov?
Mám mladšieho nevlastného brata z otcovej strany. Naposledy sme sa videli, keď sme boli ešte malí.
