Od jesene bolo centrum ukrajinskej metropoly paralyzované. Po tom, ako sa vláda odmietla priblížiť k EÚ, vyšli do ulíc státisíce ľudí. Pôvodne pokojné protesty však prerástli do násilností, ktoré vyvrcholili vo štvrtok, keď podľa odhadov prišlo o život až sto ľudí. Ostreľovači pálili do hláv demonštrantov, neštítili sa strieľať aj do pomáhajúcich zdravotníkov.
Toto krviprelievanie však bolo poslednou kvapkou. Na Kyjev pritlačili USA či EÚ, keď zablokovali vydávanie víz a zmrazili bankové účty ľudí zodpovedných za vraždenie v uliciach.
Až krutá smrť desiatok ľudí prinútila režim Viktora Janukovyča ustúpiť. „Vyhlasujem, že budem iniciovať predčasné prezidentské voľby. Iniciujem aj návrat k ústave z roku 2004 s rozdelením právomocí v prospech parlamentnej republiky,“ oznámil na svojej prezidentskej stránke
Jeden z vodcov opozície Arsenij Jaceňuk upozornil, že plán na urovnanie politickej krízy na Ukrajine musí odsúhlasiť aj tzv. Majdan - čiže protivládni demonštranti zhromaždení na kyjevskom Námestí nezávislosti.
„Naše rozhodnutie - spoločné a jednohlasné - musí byť odsúhlasené na Majdane,“ zdôraznil Jaceňuk. Nakoniec zástupcovia demonštrantov hlasovaním dohodu schválili.
Ide však o veľmi krehkú dohodu. Časť demonštrantov totiž žiada okamžitú rezignáciu prezidenta Janukovyča. Navyše bývalý náčelník hlavnej správy ukrajinskej rozviedky Oleksandr Skipaľskyj pre denník Kommersant Ukrajina vyhlásil, že na Námestí nezávislosti pôsobí tretia sila, ktorá provokuje bezpečnostné zložky i protivládnych demonštrantov - a sú to jej predstavitelia, ktorí strieľajú do protestujúcich.
„Ministerstvo vnútra sa tvári, že nevidí, ako mu rovno pod nosom pôsobia zločinecké skupinky, dohodnuté s jednotlivými predstaviteľmi vedenia krajiny,“ povedal Skipaľskyj.
Väčšina policajtov, ktorých vyslali na Majdan, je podľa Skipaľského dezorientovaná a nie celkom chápe, čo sa deje. Navyše podľa neho „táto tretia sila, to sú tí teroristi v pravom zmysle slova. Pretože pracujú s cieľom zastrašiť obyvateľstvo,“ upozornil Skipaľskyj.
V každom prípade, o budúcnosti Ukrajiny a ukončení násilia rozhodnú najbližšie hodiny.
Aká je dohoda
- Štát sa vráti k ústave z roku 2004.
- Obmedzia sa právomoci prezidenta a väčšiu moc získa parlament.
- Vznikne dočasná vláda zložená zo zástupcov všetkých strán.
- Do konca roka sa uskutočnia predčasné prezidentské voľby.
- Na vyšetrovanie násilností budú dohliadať úrady, protijanukovyčovská opozícia a EÚ.
Expremiérka si odpykáva 7-ročný trest: Tymošenkovú môžu prepustiť!
Tvár Julie Tymošenkovej stále zdobí hlavnú tribúnu na kyjevskom námestí, z ktorého sa stala bašta odporcov režimu. Včerajšia dohoda medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozíciou rozhýbala parlament a výsledkom je prekvapivý krok.
Organizátori demonštrácií včera podvečer zverejnili na sociálnej sieti Twitter naozaj prekvapujúcu informáciu: „Verchovna Rada Ukrajiny schválila zákon číslo 2023 (310 hlasmi), ktorý umožňuje prepustiť Tymošenkovú na slobodu.“
Práve bývalá premiérka a líderka strany Vlasť bola od začiatku odporkyňou akýchkoľvek dohôd s prezidentom Viktorom Janukovyčom. Tymošenková si v súčasnosti odpykáva sedemročný trest za to, že vyjednala nevýhodné podmienky dodávky ruského plynu na Ukrajinu.
Mala sa toho dopustiť práve vo funkcii premiérky v roku 2009. Medzinárodné organizácie, rovnako aj predstavitelia EÚ však od začiatku považujú tento trest za politicky motivovaný.
