Synovia zosnulej hereckej legendy Mariána Zednikoviča († 55), Tomáš (38) a Lukáš (35) sa po rokoch k nakrúcaniu vrátili, už však v trochu iných úlohách. Prvý je úspešný kameraman, druhý režisér, vychádzajú spolu vzorovo a čoraz častejšie spolupracujú. Hoci dlhé roky odmietali akúkoľvek medializáciu, nám exkluzívne poskytli otvorený rozhovor.
Vyrastali ste v divadelnom zákulisí, medzi hercami, otcovými kolegami. Netúžili ste tiež vybehnúť na scénu?
Tomáš: Obaja sme si vyskúšali, aké je to – zahrať si. Otec nás zobral, nech vieme, čo to obnáša, ale herecký chlebíček nás veľmi neoslovil.
Lukáš: Myslím si, že od malička nám ani jednému nenapadlo, že by sme chceli byť hercami. Skôr nás fascinovalo to, čo je za tým. Vždy sme milovali filmy z pozície divákov a táto vášeň nám určila budúcnosť. Ale rodičia nám vopred nič nenalinkovali, do ničoho nás netlačili.
Tomáš, vy ste hrali v kultovej komédii Utekajme, už ide!
Tomáš: Áno, hral som tam toho chlapca, čo pľuje z balkóna, teda filmového syna svojho skutočného otca. A Lukáš hral zase vo voľnom pokračovaní tohto filmu Dávajte si pozor!
Lukáš: A tiež som tam hral syna svojho otca. Ale hral som aj v Utekajme, už ide! chlapca, ktorý hádže mince do studne. Išiel som celý šťastný na premiéru, že sa tam uvidím, ale nestalo sa. Režisér Rapoš ma vystrihol, čo sa ma ako šesťročného hlboko dotklo (smiech). Ale! Tento film bol veľmi úspešný aj za hranicami Československa, chceli ho kúpiť Nemci, no mali problém so záverom, lebo ten bol taký dosť slovenský, tragikomický, keď hlavného hrdinu opustí žena. Oni povedali, ok, kúpime ho, ale treba iný záver. A tak sa natočil alternatívny šťastný koniec. No a v tejto verzii ma znova nakrútili, ako hádžem tie mince, a tu ma už nevystrihli. Takže som v nemeckej verzii! (smiech)
Tu sa teda vaša herecká kariéra skončila?
Tomáš: Ono, naozaj sme si to vyskúšali len preto, aby sme vedeli, aké to je. Bolo to však celkom prirodzené, najmä preto, že som tam hral s otcom. Bol to pre mňa kúzelný zážitok, Koliba vtedy zažívala takpovediac svoj vrchol, pamätám sa, ako tam doniesli špičkové kamery z Rakúska a kameraman, ktorý to točil, bol hotový, chcel svoju starú kameru. Celý filmový byt bol postavený v ateliéri, presne tam, kde je dnes štúdio Paneláka. Chodil som po Kolibe, prezeral si rekvizity, bol to pre mňa ako pre desaťročného chalana veľký zážitok. Potom som hral ešte v nejakej jednej-dvoch inscenáciách, ale to ma už nebavilo, skôr stresovalo. A tak som si povedal, že toto nie je nič pre mňa.
Lukáš: Ešte by som dodal, že Tomáš dostal za Utekajme, už ide! honorár štyritisíc korún a za všetky tieto peniaze kúpil otcovi darček – hodinky.
Tomáš: (smiech) Fakt? To si ani nepamätám. A nekúpil som si náhodou kazeťák?
Lukáš: Nie, určite. Pokiaľ ide o mňa, dodnes si o sebe myslím, že som veľmi zlý herec. Bol som tuším aj v nejakej epizóde detskej relácie Poďte s nami, ktorú som dodnes nevidel a veľmi rád by som si to pozrel (smiech). V puberte som už bol skôr hanblivý a neprišlo mi prirodzené predvádzať sa.
