Za pol roka sa tu udialo päť vážnych nehôd robotníkov. Kým štyria spadli z mosta, piaty dostal náhlu nevoľnosť a zomrel na stavbe. Približne trojkilometrový úsek sme preto dali posúdiť liečiteľovi a odrušovateľovi geopatogénnych zón Viliamovi Weberovi z Trenčína. Ten zdvíha varovný prst a tvrdí, že toto miesto je nebezpečné a mohlo by zabíjať!
„Sú to negatívne sily oslabujúce ľudský organizmus. Na úseku častých dopravných nehôd je vždy geopatogénna zóna. Tam dochádza k nevysvetliteľným javom, keď napriek rovnej a prehľadnej ceste vodič, ktorý je na takýto jav citlivý, prejde do protismeru. Môže sa dostať do niekoľkosekundového bezvedomia, stratí kontrolu nad zmyslami.
Pokiaľ ide o takúto stavbu, ľudia sa tam nachádzajú celý deň na jednom mieste a tiež môžu na určitú chvíľu stratiť pozornosť a nešťastie je na svete,“ vysvetlil Weber.
Podľa Webera, ktorý sa na obe miesta pozrel s kyvadlom, je výrazný problém hlavne v Turčianskych Kľačanoch, kde dvaja robotníci spadli a tretí zomrel. „Vyšlo mi, že sú tu geopatogénne zóny, silná kliatba aj duchovia,“ tvrdí Weber. Geopatogénne zóny tam môžu spôsobiť, že robotník stratí na niekoľko sekúnd pozornosť a vtedy dochádza k nehode.
„Chlapi, ktorí tam pracujú, sú tomu vystavení denne,“ myslí si Weber. Je presvedčený, že okrem takýchto zón na nich pôsobí aj kliatba. „Z vedeckého sveta bude po tomto mojom tvrdení logicky nasledovať výsmech, ale kliatba funguje na tom, že myšlienka je najsilnejšia zbraň na tejto planéte. Ak je nasmerovaná negatívnym smerom, môže vyvolať veľkú skazu,“ tvrdí.
Podľa Webera sú tretím negatívom na stavbe duchovia. „Môžu tu šarapatiť duchovia, ktorí prišli o svoje obydlie, či boli presťahovaní. Tento dôvod ja neviem určiť,“ dodal Weber s tým, že tieto negatívne vplyvy môže zrušiť. „Všetky tieto miesta vyčistím od geopatogénnych zón a aj odruším kliatbu. Ak by sa toto nespravilo, v budúcnosti by mohla byť táto časť diaľnice úsekom častých nehôd,“ tvrdí liečiteľ.
Tragédie v Kľačanoch
Kľačany minulosť nešetrila, v tamojšej kronike majú zaznamenaných niekoľko tragédií. V roku 1831 bola v obci cholera, zomrelo až 47 ľudí. V kronike sa píše, že boli pochovaní na „zvláštnom mieste“. V roku 1887 tu bol obrovský požiar, keď zhorela škola a zomrelo jedno dieťa. V rokoch 1892, 1894, 1904 aj 1925 boli silné povodne. V roku 1928 sa objavil týfus. V nemocnici skončili 36 Kľačanci, štyria zomreli. V kronike sú zaznamenané 2 smrteľné nehody na kompe. V roku 1904 sa utopil prievozník Ján Chromec a v roku 1906 dvaja svadobčania.
