Turecku prekážali dve veci – embargo na dovoz zbraní zo škandinávskych krajín a ich podpora Kurdov, ktorých Ankara považuje za teroristov. Na začiatku samitu si osobitne sadli zástupcovia všetkých troch krajín spolu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Výsledkom je spoločné memorandum, ktoré odpovedalo na všetky turecké výhrady.
Švédsko a Fínsko následne v stredu dostali oficiálnu pozvánku do Aliancie. Vojenské a politické podmienky na vstup do NATO spĺňali už predtým. Ich pozvánku musia teraz ratifikovať všetky členské štáty, čo môže zabrať približne rok. Rusku, ktoré má s Fínskom 1 340 km dlhú hranicu, sa to nepáči a označuje to za destabilizačný krok. Fínsky prezident však už dávnejšie Moskve odkázal, že je to len reakcia na agresívne kroky Ruska voči svojim susedom a nebyť invázie na Ukrajinu, Fínsko by sa o vstup do NATO nesnažilo.
Okrem rozšírenia z 30 na 32 krajín sa Aliancia posilňuje aj vojensky. Počet vojakov v jednotkách rýchlej reakcie v Európe sa zvýši zo 40 000 na 300 000. Posily do Európy pošlú aj USA. Do Británie prídu dve letky stíhačiek F-35, počet amerických torpédoborcov v Španielsku sa zvýši zo štyroch na šesť a v Poľsku vznikne nové americké armádne veliteľstvo. Zvýši sa aj počet vojakov USA v Pobaltí a v Rumunsku.
