Šikovná starenka sa napriek zdravotným problémom paličkovania nevzdávala a venovala sa mu takmer do svojej smrti. Jej výšivky si chce dcéra odložiť.
Meno Evy Trenčanovej († 97) je natrvalo späté s anglickým kráľovským dvorom. Bola totiž jednou z desiatich mladých žien, ktoré sa desať mesiacov hrbili nad dlhočiznou svadobnou vlečkou pre kráľovnú Alžbetu II. Ani jedna z nich to pritom netušila. Išlo totiž o tajnú zákazku.
Vtedy 21-ročná Eva si však aj po rokoch pamätala, že vlečku paličkovala z prekrásnej bavlnky, akú dovtedy nevidela. „To bola najbelšia bavlnka, aká asi môže existovať! Žiarivo biela a vôbec sa nehrčkavela,“ spomínala pred 11 rokmi pre Nový Čas vtedy čiperná dôchodkyňa. Odmenou, ktorá bola na tie časy veľmi dobrá, vylepšila rodinný rozpočet.
Prvé topánky
Eva sa až po dvoch rokoch od sobáša anglickej kráľovnej dozvedela, že práve jej paličkovala 15-metrovú vlečku. Na tento úžasný zážitok aj po dlhých rokoch rada spomínala a rozprávala o tom vnukom aj pravnučke Hanke, ktorú zaúčala do tajov čipkárstva. Ani vysoký vek jej nebránil pokračovať vo svojej obľúbenej činnosti.
„Každý deň aspoň 15 - 20 minút paličkovala, až kým v marci nemusela ísť do nemocnice. Potom sa jej však už zhoršil zdravotný stav, tak sa toho musela vzdať,“ objasňuje vnuk Štefan Gubán s tým, že starú mamu čipka sprevádzala celý život. Už ako 6-ročná sa prihlásila do čipkárskej školy, aby si zarobila na svoje prvé topánočky. Dokonca ju učiteľka prehovárala, aby sa na to nedala, lebo bude hrbatá.
„Nevzdala sa a o rok si skutočne kúpila vysnívané topánky. Po smrti otca zasa pomáhala vďaka paličkovaniu finančne svojej maminke a súrodencom,“ hovorí Evina dcéra Zdenka. Vychýrená čipkárka sa naplno začala znova venovať svojmu koníčku na dôchodku. Vyrábala rôzne dečky a obrazy podľa starých hodružských vzorov. Mala možnosť sa dokonca stretnúť aj s anglickou panovníčkou, keď v roku 2008 prišla do Bratislavy. Odmietla to však. „Už sa na to totiž zdravotne necítila,“ prezradila dcéra, ktorá si plánuje krásne mamičkine diela odložiť na pamiatku.
