Moderátorské duo Milan Junior Zimnýkoval (35) a Marcel Forgáč (42), alias noví Adela a Sajfa, ktorí čoskoro v programe Nikto nie je dokonalý nahradia
Pozrime sa do histórie vášho vzťahu. Hneď ste si sadli?
Junior: Poznáme sa od novembra 1998, Marcel odchádza do Fun Rádia a ja prichádzam do Rádia Flash.
Marcel: Naozaj dobre sme sa však spoznali niekedy pred piatimi rokmi, keď sme spolu robili letné festivaly a spolupráca zafungovala. Niečo ako chémia v hokejovom útoku.
Aká je vaša najobľúbenejšia spoločná téma?
Marcel: Slovensko a jeho história.
Junior: Keď ideme spolu z Prešova po severnej D1, vidíme Kežmarský štít, a pán horolezec už ma skúša.
Marcel: Potom ideme okolo archeoskanzenu Havránok, a hneď je reč o Gótoch, Ostrogótoch a Vizigótoch. Považujeme sa...
Za intelektuálov.
Marcel: To ani nie.
Junior: Považujeme sa za milovníkov Slovenska a zdravých patriotov. Zase aby si ľudia nemysleli, že chodíme v kroji a bozkávame vlajku na každom kroku. Napríklad, ak niekto z nás číta niečo nové alebo zaujímavé o Slovensku, prepošle to tomu druhému.
Marcel: Vždy máme radosť, keď sa na Slovensku dejú zaujímavé veci, alebo keď sa podarí niečo historické zrekonštruovať.
Junior: Chceli by sme raz prejsť všetky možné slovenské festivaly, jarmoky a poukázať na ne. Aby si ľudia, keď sa povie Stupava, predstavili Dni zelá, alebo aby vedeli, že Pezinok má cibuľový festival.
V akej oblasti si vôbec nerozumiete, respektíve sa o nej preventívne nebavíte?
Junior: Ja napríklad neviem, aké ovocné stromy má Marcel nasadené v záhrade, hoci mi ich už asi štyrikrát ukazoval, aj plakal, keď mu blesk do nejakého uderil. Bolo mi ho ľúto, len neviem, či to bola marhuľa alebo jabloň.
Prejavuje sa nejako vo vašom vzťahu, že Marcel má za sebou aj obdobie šéfovania v Rádiu FM. Chce mať posledné slovo?
Junior: Rešpektujeme sa. Keď vieme, že jeden vstával zadkom hore, tak ten druhý doňho nebúši a nechá ho na pokoji, čo je napríklad rozdiel oproti manželstvu. (smiech) Nedostávame sa do procesu, keď jeden druhého poúčame.
Junior, vám sa nedávno narodila prvá dcérka. Veľmi vás Marcel strašil, čo všetko vás čaká?
Junior: Skôr mi hovoril: ,,To bude super!“
Marcel: Strašil som ho skôr tým, že ho preplieska veľká láska.
Junior: Vraj sa mám tešiť. ,,Uvidíš, keď sa na teba pozrie. Keď ti chytí palec...“
Ubrali ste zo športových aktivít, odkedy sa malá narodila a navyše vstávate skoro ráno?
Junior: Ja som sa hlavne nikdy ani nehral na športovca a skôr som imitoval beh.
Mediálny imidž športovca však máte slušný.
Junior: Behanie mi len pomohlo zhodiť kilá a nemyslím si, že by som tým mal otravovať ostatných ľudí. Je to tak, akoby som niekoho v rádiu nútil počúvať moje básničky, ktoré sa síce rýmujú, aj niektorá metafora môže byť fajn, ale inak nič moc. ,,Môj bicykel Soby 20 začal zrazu veci strácať...“ Takto to poviem, my aj s Marcelom cvičíme preto, aby sme mohli dobre jesť, lebo sme veľkí gurmáni. Radi varíme, ochutnávame... Kamkoľvek prídeme do reštaurácie, vyberieme si štyri jedlá, pýtame si vždy extra taniere a meníme si ich. Keď si ja dám slepačiu polievku, tak Marcel si nedá bažantiu, lebo to je slepačia s pridaním cukru. Potom si na nejakom salaši povieme, tak to je tá pravá kuracia polievka, zelenina al dente z vrecúška mrazená.
Marcel: Bujón tvrdený...
Aj si vymieňate recepty?
Marcel: My máme jednu takú špeciálnu vec. Je nás v rádiu šesť v rannom tíme a každý deň niekto iný robí raňajky. Náš dopravák Andrej tak vytúnoval rybaciu nátierku, že je zbytočné, aby sme mu konkurovali. Ja som veľmi šťastný, aký chlieb sa mi darí napiecť, Marcel robí božskú sekanú a šéfka produkcie pečie také quiche, že dovidenia! Každý má niečo. Ale teraz som zabudol na zvyšných dvoch, ktorí sa urazia.
Je niečo, čo vám na sebe navzájom prekáža?
Junior: Keď nás volajú oboch niekam moderovať, vždy si pýtame dve izby ideálne veľmi ďaleko od seba. Oni sa hneď smejú, že ,,vy srandisti z Fun rádia“. Ja im na to ,,vážne, je to naša jediná podmienka“. Boli sme už párkrát spolu v izbe a Marcel mi vopred hovorí, že strašne chrápe. Ja reku, prežijem v pohode, ale nedalo sa.
Marcel: Je to niekde medzi zúrivým slonom a tyranosaurom.
Junior: No a Marcelovi možno na mne prekáža, že keď sa stane nejaký prešľap, mám teatrálne výstupy, počas ktorých rozhadzujem rukami. Vyskočím zo stoličky a idem preč zo štúdia. Ale len preto, aby som narátal do desať a išiel späť.
Čo na sebe vzájomne obdivujete?
Junior: Empatiu.
Marcel: Rozhodne. Mám rád ľudí, ktorí ma vedia obohatiť svojimi vedomosťami, pohľadmi na vec, ktorí sú rozhľadení a chápu moje pocity, postoje, spôsob humoru, čo Junior spĺňa do bodky.
Junior: Máme toto obohacovanie vzájomné. Je medzi nami len jeden rozdiel. Marcel je súťaživý typ a ja som antisúťaživý. Ale vôbec nám to neprekáža.
Nechávate ho vyhrať.
Marcel: Často. Robí to nenápadne, a potom mám pocit, že som dobrý. (smiech)
Ste noví Adela a Sajfa a teraz by ste mali byť aj noví Andrásy a Vacvalová, keďže sa vaše mená intenzívne skloňujú v súvislosti s programom Nikto nie je dokonalý.
Junior: Ono, nechceme byť noví ani iní za každú cenu, ale chceme to byť hlavne my. Pokiaľ ide o Rannú šou, presne vieme, ako by sme chceli postupovať a kam chceme tento program posunúť o niekoľko rokov. To isté platí, aj pokiaľ ide o televízny priestor. Je to formát, ktorý zaväzuje, lebo ho všetci poznajú dlhé roky. Určite vieme, že sa nechceme dotknúť ľudí, ktorí ho majú radi. Nie sme dvaja hajzlíci, ktorí poprú všetko to, čo bolo.
Marcel: Ak sa pozrieme spätne, Oliver aj Eňa si zaslúžia obrovský rešpekt, poctivo si prešliapavali svoj chodníček od Humorikonu v rozhlase cez skrytú kameru až po Nikto nie je dokonalý. Je super, že akoby si nás vybrali oni za svojich zástupcov. A sme pripravení niesť to bremeno obvyklých sťažností, že ukazujeme Slovákov ako hlupákov, čo nie je celkom pravda.
Adela a Sajfa si veľmi pochvaľujú, ako sa im zlepšila kvalita života, odkedy nemusia vstávať skoro ráno. U vás to išlo dolu kopcom?
Marcel: Nie je to bohvie čo jazdiť potme... No každá zmena je vítaná. Nehovoriac o tom, že z hľadiska kariéry je toto vrchol ranného vysielania na Slovensku, i keď teraz sa všetci z ostatných rádií urazia.
Junior: Mne budíček okolo piatej neprekáža, lebo vtedy vstáva aj dcérka. V minulosti som išiel o piatej na cikpauzu a ešte som chcel dospať, no teraz už rovno vstávam.
Marcel: Máme parádne dlhý deň.
Ale večer je krátky.
Marcel: Už okolo desiatej mi začne tak padať hlava, že je koniec. No pre mňa je šialený benefit, ktorý som doteraz nepoznal, že môžem ísť popoludní po mladšieho syna do škôlky a vidieť ho, ako ku mne beží cez celý dvorček.
