To je odkaz, ktorý na predstavovaní knihy Vyznanie od Marie Vrabcovej odznel z úst odvolaného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Napriek očakávaniu, že bude opäť vyťahovať informácie o finančných machináciách v Trnavskej arcidiecéze, opísal svoj pohľad na kauzu, ale aj na pomery v slovenskej cirkvi. A pre mnohých sa to nebude čítať príjemne.
Hrozba exkomunikácie- Vo februári som bol pozvaný do Ríma kardinálom Ouelettom. Potom mi odkázal, čo všetko mám robiť (neužívať biskupské insígnie, neprispievať do médií, odísť zo Slovenska, komunikovať s apoštolským nunciom). Keď to neuposlúchnem, tak sa to bude brať ako neposlušnosť a musí za to byť trest. Iný trest v cirkvi ako exkomunikácia nie je. Prišiel František a Ouelett sa so mnou chcel stretnúť, zovretie sa uvoľnilo. Ak by sa malo stať tým istým, tak s tým musí súhlasiť aj František, ale tým by poprel všetko, čo robí. Aby som bol dnes exkomunikovaný z cirkvi, tak to musí byť dekrét podpísaný Františkom.
Syndróm biskupov- Pri mnohých mojich kolegoch začína pôsobiť tzv. syndróm biskupov. Človek, ktorý žije v určitom priestore a ten je uzavretý, a okolo mňa sa vytvorí určitý val. Mali by ste sa našich biskupov opýtať, či vedia, koľko stojí liter mlieka alebo koľko stojí benzín. Ja som mal len jednu zlatú kartu (tankovaciu, pozn. red.) a netrápil som sa, koľko do tej nádrže zmestím. Vytvorím si určitý život pohody, o ktorom poviem, že mi patrí, materiálne problémy idú bokom, lebo ja sa venujem len duchovným. Keď sa netrápim tým, čo ten ľudský život ťahá na zem, tak to môže byť nebezpečné. Všetci biskupi tým trpia, čím sú dlhšie biskupmi, tak stále žijú iba v tomto svete a ľudia okolo neho ho vnímajú iba ako toho úžasného. Vnímajú ho ako človeka, ktorý nemá ľudské potreby. Tým skôr pochopí, že je výnimočný a dokonca pociťuje nechuť stretávať sa s ľuďmi a dávať sa doviezť až do katedrály.
Strata symbolov- Biskupské insígnie sú výrazné znaky, biskupská čapica – mitra a biskupská palica – berla a prsteň, ktorý je znakom spojenia biskupa s diecézou. Ja som biskupom zostal, ale bez portfólia, bez biskupstva. K biskupstvu patrí aj ten znak, že ho mám. Keď ho nemám, aké znaky mám nosiť? Ja to nemám kde odovzdať, ony sa neodovzdávajú, mám ich doma, ale nemám kam s nimi ísť. Na každom mieste, kam by som na Slovensku prišiel, tak sa musím opýtať biskupa, či tam môžem prísť ako biskup bez toho, aby to bolo aj navonok viditeľné. Keby som tú požiadavku, že neužívaj, tak by som ich aj tak nemohol užívať. Zakázala mi to kongregácia pre biskupov.
Kto chcel knihu pred zverejnením- Boli to ľudia z civilného priestoru, ktorí sa tiež spomínajú. Napríklad Ján Čarnogurský mladší, a to môže v súčasnej chvíli prekážať niektorým, že tam tie mená zaznejú, lebo v dnešnej dobe to môže mať vplyv. Nechápem druhú stranu, ktorá potrebuje reagovať na moje vystúpenia a zakladať občianske združenia.
Prečo nemlčal?- Nesúhlasím s cirkvou, ktorá rozkazuje a my máme povinnosť prijať to, ani keby sa bránili samotným pápežom. S takouto cirkvou nesúhlasím. Ani Kristus nikdy nerozhodol bez toho, aby to vysvetlil.
