Zhodli sa na tom slovenskí europoslanci, ktorých oslovila agentúra SITA. Europoslanec Ivan Štefanec (KDH/EPP) konštatuje, že odchod USA z Afganistanu, ktorý začal ešte za administratívy prezidenta Donalda Trumpa, bol najväčší politický prešľap. Dopomohla tomu aj súčasná administratíva USA, ktorá mala svoje kroky lepšie komunikovať so spojencami a tiež mala lepšie odkomunikovať svoj odchod pred hnutím Taliban, ktoré si celú krajinu podmanilo za pár týždňov.
Michal Wiezik (PS/RE) považuje za prešľap európskeho formátu schválenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Táto reforma podľa neho podporuje intenzifikáciu poľnohospodárstva, ktorá môže byť v mnohých aspektoch spojených s klimatickou krízou a degradáciou biodiverzity škodlivá. Za celosvetový prešľap považuje sexistické správanie sa tureckého prezidenta Recepa Tayipa Erdogana k predsedníčke Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorú počas návštevy Turecka spolu s predsedom Európskej komisie Charlesom Michelom nechal sedieť na pohovke vedľa. Na programe rokovaní boli aj práva žien v Turecku.
Podľa Michala Šimečku (PS/RE) bola prešľapom nedostatočná reakcia Európskej únie (EÚ) na útok na český muničný sklad v českých Vrběticiach a na vykonštruovaný prípad odsúdenia kritika Kremľa Alexeja Navaľného. „Šéf európskej diplomacie Josep Borell sa nechal ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom vyškoliť ako malý chlapec počas úplne zbytočnej návštevy Moskvy,“ uviedol europoslanec.
Martin Hojsík (PS/RE) považoval v roku 2021 za problematické správanie sa poľskej a maďarskej vlády, ktoré podľa neho útočili na právny štát, pošliapavali ľudské práva a nedodržiavali pravidlá, „na ktorých sme sa všetci dohodli“. Zdôraznil, že treba podporiť vládu zákona a demokratické pravidlá tak v rámci EÚ, ako aj mimo nej.
Eugen Jurzyca (SaS/ECR) považuje za neúspech, že došlo k zmrazeniu integračných procesov do Európskej únie v prípade štátov, ktoré splnili podmienky, aby sa v integračnom procese posunuli ďalej.
Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD/S/D) považuje za svetový prešľap chaotický odchod spojeneckých vojsk z Afganistanu a následne návrat Talibanu k moci. Znepokojuje ju aj situácia po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. „Jej vláda odmieta rešpektovať uzavreté dohody a predstavuje tak do budúcnosti zdroj potenciálnych sporov v Európe,“ uviedla.
Podľa Róberta Hajšela (Smer-SD/S/D) sa tiež za prešľap dá považovať správanie sa tureckého prezidenta k predsedníčke EK Leyenovej, ktoré uškodlilo imidžu EÚ. „Išlo síce iba o diplomatický prešľap, ale že sa Únii nepodarilo mu predísť a ani napraviť ho, určite uškodilo imidžu Únie v očiach medzinárodných hráčov.
Miriam Lexmann (KDH/EPP) vidí v roku 2021 na svetovej politickej scéne hneď niekoľko prešľapov. Negatívne vníma nielen odchod z Afganistanu, ale aj v tom, aké majú európski lídri rozpory o spoločnom postoji EÚ k režimom v Rusku a Číne. „Prešľapom je aj nedostatok solidarity s tými členskými štátmi EÚ, ktoré čelia nátlaku zo strany týchto dvoch režimov, ako aj neschopnosť zastaviť Nord Stream II, ktorý Kremeľ už proti nám používa ako nástroj vydierania,“ spresnila europoslankyňa.
Dokončenie projektu Nord Stream II považuje za zlé aj Vladimír Bilčík (Spolu/EPP).
