Štátnym sviatkom si dnes na Slovensku pripomíname vznik najdôležitejšieho zákona suverénneho nezávislého štátu - Ústavy SR. Slovenská národná rada (SNR) ju prijala 1. septembra 1992 na piatej schôdzi. Zo 134 prítomných poslancov hlasovalo za 114, proti boli 16 a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.
Ústava za 21 rokov prešla viacerými zmenami. V roku 2012 poslanci napríklad novelou ústavy prišli o trestnoprávnu imunitu. Po novom sú nepostihnuteľní len za výroky prednesené v parlamentnej sále a orgánoch Národnej rady SR a za hlasovanie, a to aj po zániku ich poslaneckého mandátu. Takúto zmenu poslanci schválili v júli 2012 a vstúpilo presne pred rokom, teda 1. Septembra.
Istú výhodu v porovnaní s bežnými občanmi si zákonodarcovia predsa len ponechali. Na ich vzatie do väzby je potrebný súhlas parlamentu a na zadržanie v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu bude potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. V opačnom prípade budú okamžite prepustení. Priestupkovú imunitu si poslanci zrušili už koncom predchádzajúceho volebného obdobia. Vláda Ivety Radičovej chcela zrušiť aj trestnoprávnu imunitu poslancov, proti vtedy ale bola strana Smer-SD.
Čo si myslí Pavol HrušovskýÚstava SR, tak ako každá iná právna norma, nemohla byť podľa predsedu poslaneckého klubu KDH Pavla Hrušovského tak dokonalá, aby k nej jednotlivé politické strany, ktoré vtedy v parlamente reprezentovali nové politické prúdy, nemali výhrady. Ako povedal, medzi také patrilo aj KDH. Ale ústava splnila podľa neho svoj význam. „Dokázala vyváženým spôsobom jednotlivé moci v štáte nastaviť tak, aby krajina mohla fungovať. V tomto treba historický význam jej prijatia oceniť,“ konštatoval.
Zmeny ústavy boli podľa Hrušovského vyvolané z rôznych dôvodov a boli rôzneho rozsahu, napríklad vstupom do EÚ, alebo postupným prichádzaním na to, že nie všetko sa dalo v čase prijímania ústavy predvídať. Prichádzali tiež nové kompetencie. „Štát začal fungovať ako samostatný subjekt medzinárodného práva. To bolo často dôvodom zmien, ktoré vylepšovali ústavný poriadok SR,“ uviedol.
Také významné dni ako bolo prijatie ústavy je treba podľa Hrušovského dôstojne pripomínať a primerane si uctiť. „Aj keby to nebol deň pracovného voľna, vždy si na to spomeniem s pocitom hrdosti,“ dodal.
Slovenská národná strana
SNS si vie predstaviť zmeny, ktoré by Ústavu SR vylepšili, jej kreditu by však najviac prospelo, keby ju striktne dodržiavali verejní činitelia vrátane sudcov. Jednou z prospešných ústavných zmien by bolo zavedenia viazaného, imperatívneho mandátu poslancov. Pri príležitosti dnešného Dňa Ústavy Slovenskej republiky to vyhlásil prvý podpredseda SNS Rafael Rafaj.
"Slovenská národná strana (SNS) si vie predstaviť možnosť ďalších zmien v Ústave SR tak, aby sa striktne vyvážili občianske práva a povinnosti štátu, zadefinovali sa práva národa a zaviedla sa nulová tolerancia k rôznym výnimkám zo zákona a obmedzovaniu ústavných slobôd občanov," tvrdí Rafaj.
"O takýchto zmenách by však nemala rozhodovať len právnická a politická elita, ale aj verejnosť. Ústave Slovenskej republiky chýba totiž to najpodstatnejšie – rešpekt a úcta zo strany verejnosti, ktorá na každom kroku vidí nedodržiavanie najvyššieho zákona v praxi orgánmi štátu, vrátane súdov a verejných činiteľov, ktorí by mali ísť príkladom," zdôrazňuje podpredseda SNS. Ľuďom podľa neho chýba presvedčenie o ich reálnej moci v štáte.
Dodáva, že ľudia sú čoraz viac skeptickí aj k zastupiteľskej demokracii, preto "neporiadok s neustálym rozmnožovaním strán v parlamente a tzv. nezávislých či nezaradených poslancov by malo vyriešiť zavedenie imperatívneho mandátu". "Namiesto rozdávania balónikov by mali poslanci na Deň Ústavy Slovenskej republiky nabrať dych a odvahu na zavedenie viazaného mandátu," vyhlasuje Rafaj. Zavedenie imperatívneho mandátu by znamenalo, že by poslanec, ktorý by opustil stranu, za ktorú bol zvolený, automaticky stratil svoje kreslo v parlamente.
