Silvia Šuvadová (40) – výstredný blázon, ktorý v Amerike načisto poblúdil, alebo osvietená duša schopná pomáhať druhým? Odpoveď možno nájdete práve v tomto rozhovore.
Na Slovensku vraj plánujete zostať tri mesiace. Čo všetko tu za ten čas chcete stihnúť?
Neviem, ako dlho tu budem, tri mesiace som spomenula odhadom, môže to byť aj dlhšie. Z Ameriky som však neodišla, mám zelenú kartu a v budúcnosti plánujem žiť tu aj tam.
Ako na vás po návrate pôsobia Slovensko a Slováci?
Za tých pár dní mám len príjemné skúsenosti. Je pravda, že sa veci dejú veľmi intenzívne a je toho veľa, ale s tým som počítala, takže v pohodičke.
Máte zo strany slovenských televízií ponuky?
Zatiaľ mám len ponuku z Markízy prísť do Telerána a nakrútiť Reflex, ale ak by sa vyskytla zaujímavá herecká príležitosť, uvažovala by som aj o predĺžení pobytu alebo o častejšom cestovaní. Čo sa asi bude diať aj tak, keďže plánujem začať robiť na Slovensku aj semináre a workshopy.
Prečo sa vlastne vaša cesta domov stále odkladala?
Domov som skúšala prísť veľakrát – a vždy mi niečo prišlo do cesty, až to začalo byť komicky smutné. Pred mesiacom som už začala cítiť, že všetko je pripravené a dozreté. A do toho zavolala moja cestovná agentka, že našla pre mňa fantastickú letenku na 25. augusta. Potom som sa dozvedela, že tento deň je z astrologického hľadiska veľmi silný, že sa otváral energetický mierový portál. Tak som si povedala, že symbolicky to nemôže byť perfektnejšie.
Ako to vyzerá, keď sa otvorí vesmírny portál?
Je to v podstate fyzicko-astronomická záležitosť. Energeticky sa akoby otvorí taký lievik a dôjde k prílevu novej energie, novej frekvencie, ktorá urýchli transformáciu ľudí. Tento posledný portál mal priniesť a navýšiť energiu mieru na Zemi.
Už ste sa stihli stretnúť so sestrou a rodičmi?
Za sestrou Andrejkou som šla na obed hneď z letiska. Mala pred 3 mesiacmi úraz lakťa, ktorý jej v dolnokubínskej nemocnici zle diagnostikovali a dva mesiace nesprávne cvičili. Cez facebook sme potom hľadali lekára na Slovensku, pretože to doktori nechceli operovať, keďže to bolo poriadne doničené. Nakoniec sa nám podarilo nájsť pána doktora traumatológa Tomáša Hegera na Kramároch, ktorý ako jediný sa na to podujal. Keďže Andrejka má v ruke fixáciu, pomáham jej, ako len môžem. Za rodičmi preto pôjdem až o chvíľu, teraz potrebujem byť so sestrou v Bratislave.
Veľmi otvorene hovoríte o svojom duchovnom raste, kvôli čomu sa na vás ľudia poväčšine dívajú cez prsty. Nechcete preto trochu ubrať?
Ale ja uberám stále. (smiech) Mieru toho, čo pustím ,‚von“, korigujem s ohľadom na moju rodinu a s ohľadom na seba samu, pretože s reakciami sa musím dokázať vyrovnať.
Dokážete okamžite rozoznať ľudí, ktorí to s vami myslia vážne a mohli by byť súčasťou vašej komunity a tých, ktorí sa vám len vysmievajú?
Neviem, asi áno, ale aj sa stále učím.
Človek väčšinou musí prejsť niečím ťažkým, aby začal hľadať pravdu, Boha, sám seba... Ako to bolo s vami, keď ste nastúpili túto cestu?
Ja som si prechádzala ťažkým obdobím pred mojím odchodom do USA a ako vravíte, keď padneme na dno, jediná cesta je cesta hore. Los Angeles je síce filmové centrum, ale podľa mňa je to aj centrum západnej spirituality. Takže pre môj osobný rozvoj som si nemohla vybrať vhodnejšie miesto.
Už vôbec sa nevenujete herectvu?
Pred pár mesiacmi som nakrúcala zase nezávislý film so synom režiséra Olivera Stona. Vlani som aj mala filmovú spoločnosť, ale odišla som z partnerstva, lebo som tým nechcela stráviť 100 percent času. Spiritualita je moje poslanie, herectvo je moja krásna záľuba.
V poslednom čase sa o vás viac písalo aj v súvislosti so starou kauzou, keď vás mal týrať váš expartner Braňo Bystriansky. Ten bol verejnosťou vždy vnímaný ako dobrácky macko, no teraz je všetko inak. Nie je vám ho ľúto? Myslíte, že sa mohol zmeniť, polepšiť?
Mne je ľúto všetkých ľudí, ktorí nejako trpia. Je super, že sa Braňovi v práci darí a dúfam, že to tak bude i naďalej. Prajem mu len to dobré.
Stále ste sa nevydali a ani nemáte deti. Ako je to možné?
Keď príde čas a budem to tak cítiť, príde aj to. Veciam však nechávam prirodzený priebeh.
V skratke: na čom stoja základy vašej viery?
Sú jednoduché. Hovoril o nich Ježiš a sú nám pripomínané stále, len my čakáme na niečo nové, iné, veľkolepé. Moja viera je túžba po tom, aby sme žili v láske, harmónii, šťastí, aby si človek človeka vážil, aby sme mali všetci dostatok a aby sme našli mier v sebe a vytvorili tak mier na zemi. To predsa nejde, že ten, čo má dobré srdce, má ledva na chlieb a ten, čo vie dobre klamať, žije v prepychu. Toto sa musí zmeniť a ja verím, že zmena sa už začala, aj keď výsledky sú ešte ľudskému oku neviditeľné.
Je to veľmi finančne nákladné duchovne sa vzdelávať?
Je to dosť náročné, ale myslím, že sú to najlepšie investované peniaze, aspoň v mojom prípade.
Cítite, že sa ešte máte čo učiť?
Momentálne, po tom ako zomrela nedávno moja učiteľka z Mount Shasty, už necítim potrebu s niekým študovať. Myslím, že je čas sa o to, čo som sa naučila, deliť s ostatnými.
