Chalani z káštvorky to nemali jednoduché. Z každej strany počúvali, že sú medailovou nádejou, vlajkovou loďou nášho športu, že musia dodržať tradíciu cenného kovu z každého olympijského štartu. Tento tlak však na nich našťastie nedoľahol. Športový riaditeľ sekcie hladkých vôd slovenskej kanoistiky Filip Petrla to vyjadril najlepšie, keď povedal: „Mali syndróm leva v klietke, čakali len na to, kedy ich vypustíme na trať. Sme vďační, že sme to dokázali. Dúfali sme v tento výsledok. Pre chalanov to bolo náročné. Mali obmedzené podmienky, zákaz pohybu a opatrenia, nemali sa kde vyventilovať.“
Energia z domu
Ku skvelému výkonu ich nakopli aj slovenskí fanúšikovia, ktorí si posledné dni nastavovali budíky na rozjazdy, semifinále a finále! V sobotu ráno o 3:21 nášho času vyštartovali na povinnú jazdu v semifinále, ktoré zvládli a potom o 5:37 hod. prišiel ich čas! Naša K4 vo finále drela, čo im sily stačili a opäť raz dokázala, že je svetová. Ukázala, že netrénuje nadarmo, že tvrdá práca sa vypláca a priniesla nám parádnu bronzovú bodku za účasťou Slovenska na OH v Tokiu.
Nadšení chlapi
„Nesmierne si vážim túto medailu, je pre mňa asi najkrajšia a zatieni všetky ostatné. To preto, že bolo extrémne náročné vybojovať ju. Ťažké obdobie, ťažká príprava, ťažkí súperi, na konci nám všetkým v lodi veľmi odľahlo,“ boli prvé slová Erika Vlčeka do kamier RTVS, ktorý potom opakovane ďakoval parťákom z lode. „Som veľmi rád, že s nimi môžem sedieť v lodi. Vďaka nim som ešte tu, chalani sú moja inšpirácia aj motivácia. Neviem si predstaviť lepšiu posádku a som rád, že som ich nesklamal,“ vystrúhal poklonu veterán, ktorému však poďakovali aj mladíci. „Erikových šesť olympiád je cítiť. Vie sa podeliť o skúsenosti, ktoré nám dokážu pomôcť. Naozaj nám všetkým veľmi pomohlo, že sme ho mali v spoločnej lodi,“ vyhlásil Denis Myšák, ktorý s ním sedel aj v striebornej lodi v Riu de Janeiro.
