Prvý sirotinec na Slovensku, ktorý je v Modre, však chcú opraviť. Dobrovoľníci z Modranskej besedy už pripravujú zbierku na jeho obnovu, potrebovať však budú pol milióna eur. Sirotinec má za sebou bohatú históriu. Postavili ho pred sto rokmi z celonárodnej zbierky. Cez vojnu v ňom ukrývali židovské deti pokrstené evanjelickými kňazmi, aby ich zachránili.
„V susedstve sídlilo nemecké vojsko a veliteľ vedel o ukrytých deťoch, ale nezasiahol, pretože sám bol evanjelickým farárom,“ uviedla historička Agáta Petrakovičová. Sirotinec dal postaviť evanjelický farár Pavol Zoch v roku 1913, no ustanovizeň fungovala v súkromnom dome od roku 1905. Dokonca v ňom vyrastal a maturoval významný slovenský básnik Ján Smrek. „Žil tam od svojich asi 6 rokov až do maturity. Pavla Zocha považoval za svojho druhého otca,“ vysvetlila historička.
Zochovci, ktorí výrazne prispeli k rozvoju vzdelania v Modre, prišli o jediného syna, keď mal len osem rokov, aj preto sa tak angažovali o ďalšie deti. Budova sirotinca je dielom známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý je autorom napríklad aj mohyly pod Bradlom na počesť Milana Rastislava Štefánika. Budova sirotinca sa aktívne nevyužíva už desiatky rokov. Za ten čas poriadne schátrala a už ani mnohí tamojší Modrania nepoznajú jej prvotný význam. Dobrovoľníci z občianskeho združenia Modranská beseda sa ju preto rozhodli zachrániť.
„Chceme, aby sa stala študijným centrom Dušana Jurkoviča s expozíciami viažucimi sa k rodine Zochovcov a sirotincu s dobovým zariadením, odbornou knižnicou, študovňou a spoločenskou halou pre verejnosť. Aby sa stala kultúrnym centrom Modry a celého regiónu,“ povedal predseda združenia Ján Zigo. Podľa jeho slov budú potrebovať vyše 500-tisíc € a niekoľko rokov práce dobrovoľníkov. „Zároveň sa budeme uchádzať o zaradenie budovy medzi národné kultúrne pamiatky,“ dodal Zigo.
