Tie majú navždy pripomínať obete holokaustu pochádzajúce z tohto mesta. Vytvoril ich nemecký umelec Günter Demnig a sám ich aj osadil. Na pietnu slávnosť pricestovali potomkovia zavraždených prešovských Židov z rôznych končín sveta. Vera Somen až z Kene. „Fašisti ma pripravili o starého otca. Býval na Sabinovskej ulici. Keď v roku 1939 vznikol Slovenský štát, moji rodičia aj s nami - deťmi ušli do Čiech. Otec pracoval v Zlíne u Baťu ako lekár. Keď riaditeľ fabriky zistil, že aj v Čechách nám hrozí nebezpečie, napísal direktorom všetkých Baťových fabrík, či by nás neprichýlili. Ozvali sa z Kene, kam sme odcestovali loďou z Terstu do Mombasy. To nám zachránilo život. V tejto africkej krajine, ktorá bola vtedy britskou kolóniou, žijem dodnes,“ zverila sa Vera Somen.
Ďalší potomok rodiny Preiszovcov zo Sabinovskej ulice, ktorý prišiel do Prešova, je Ivan Pasternak. „Otca mi zobrali do koncentráku na jeseň 1944. Viac ho nik nevidel. S mamou sme sa skrývali v Bratislave u dobrých ľudí na povale s výškou 80 cm. Bol som ešte batoľa, takže príbeh poznám len z rozprávania. Som však veľmi vďačný najmä rodine Havlovcov. Nebyť ich, dnes možno nežijem,“ poznamenal Pasternak.
Nenápadné pomníčky
Prvé Stolpersteine osadil Günter Demnig v roku 1995 v Kolíne nad Rýnom a Berlíne ešte ilegálne. Neskôr však získal súhlas úradov. Osádzanie kameňov sa počas rokov rozšírilo v Nemecku i ďalších európskych štátoch. V súčasnosti ich je viac ako 25 000 v stovkách miest. Projekt je zameraný na pamiatku všetkých obetí holokaustu. V Prešove sú osadené pred bývalým hotelom Savoy na Hlavnej a na Sabinovskej ulici, kde stáli kedysi domy. Na kameňoch sú vyryté mená Židov, ich dátumy narodení a úmrtí a v niektorých prípadoch aj to, ako zomreli. Sedem kameňov je pre rodinu Gellertovcov a dve pre rodinu Preiszovcov. Na Slovensku sú zatiaľ umiestnené len vo dvoch mestách - v Brezne a Banskej Bystrici.
