Medzi kňazmi sa už šíri analýza, ktorá poukazuje na prešľapy zo strany vatikánskych vyslancov. Práve preto sa medzi duchovenstvom objavujú pochybnosti, či bol Bezák skutočne odvolaný právoplatne! Postup pri vymenovávaní alebo odvolávaní biskupov sa riadi prísnymi pravidlami, tzv. Kódexom kánonického práva. Od piatka si však kňazi medzi sebou, ale aj veriacim posielajú brožúrku s názvom Kauza Bezák, ktorú vydalo Občianske združenie Kampanila.
Autori v nej popisujú priebeh odvolania trnavského arcibiskupa, ale aj poukazujú na chyby, ktorých sa inkvizítori dopustili. Celé sa to začína apoštolskou vizitáciou, ktorá preverovala udania na Bezáka. Všetko nasvedčuje tomu, že kontrola bola len formálna a verdikt bol vynesený už dávno pred ňou. „Vizitácia sa skončila dňa 1. 2. 2012. Arcibiskup Bezák ako osoba vyšetrovaná nemal možnosť vyjadriť sa k zisteniam a záverom apoštolskej vizitácie, tak, ako je to bežné,“ uvádzajú autori analýzy.
Podozrivé kroky nuncia
Oveľa zaujímavejšie sú však zistenia o samotnom vynútenom odchode Bezáka z Trnavy. Dňa 26. júna 2012 mu odovzdal apoštolský nuncius list, v ktorom mu oznamuje, že ho Svätý Otec Benedikt XVI. vyzýva, aby sa do týždňa vzdal riadenia diecézy. Už na druhý deň pritom nuncius napísal ďalší list, v ktorom Bezákovi oznámil, že 2. júla v úrade končí. Bez udania dôvodu. Tým sa prípad Bezák a nezrovnalosti nekončia, práve naopak. Biskupi totiž tvrdili, že Róbert Bezák bol odvolaný, pretože odmietol uposlúchnuť výzvu pápeža na odstúpenie. Podľa dokumentu, ktorý sa šíri medzi kňazmi, sa však Bezák zrieknuť ani nemohol! Ak by tak aj urobil, bolo by to neplatné. Z rovnakých dôvodov by ani pápež Benedikt XVI. nemohol jeho rezignáciu prijať.
Neexistujúci delikt
To najlepšie na záver. V tomto prípade to spochybňuje samotnú platnosť Bezákovho odvolania z funkcie. Biskup totiž môže v úrade skončiť len za presne stanovených podmienok. Tými sú smrť, dobrovoľné zrieknutie sa, preloženie alebo odňatie. V Bezákovom prípade môžeme prvé tri možnosti vylúčiť, ostáva teda už len odňatie. K tomu skutočne aj došlo. Lenže! Aby mohol pápež niekomu odňať diecézu, musia byť splnené presné podmienky. Ktoré? Biskup musí byť podozrivý z nejakého deliktu, musí prebehnúť súd a musí byť vynesený verdikt. Samotný Bezák do dnešného dňa tvrdí, že nevie o žiadnom delikte, pre ktorý skončil. To dokonca potvrdil aj pražský arcibiskup a kardinál Dominik Duka.
No a čo hovorí v takýchto prípadoch cirkevné právo? „Trest je zväčša trestom na základe rozsudku, ktorý treba vyniesť, takže vinníka neviaže, ak nebol ešte uložený.“ Inkvizítori teda zjavne využili slovíčko „zväčša“, a tým dostali priestor na manévrovanie a odvolanie Bezáka. „Svätá stolica pri ňom zvolila cestu ,zbavenia pastoračného riadenia‘, čo samotný Kódex kánonického práva ako smerodajný a uznávaný inštitút nepozná,“ myslia si však autori analýzy. Čo na to hovorí Konferencia biskupov Slovenska? Vo svojich vyjadreniach stále opakujú, že vymenúvanie a odvolávanie biskupov je v právomoci Svätého Otca.
Aké chyby nastali pri odvolaní
1. Róbert Bezák nemohol odstúpiť dobrovoľne
Apoštolský nuncius ho 26. 6. 2012 vyzval, aby sa vzdal úradu trnavského arcibiskupa. Keby tak Bezák urobil, bolo by to v rozpore s cirkevným právom.
Kánon 188: „Zrieknutie sa vykonané z veľkého strachu, spôsobeného nespravodlivo, na základe podvodu alebo podstatného omylu, alebo podplatením, je samým právom neplatné.“
2. Pápež by Bezákovo zrieknutie sa úradu nemohol prijať
Kánon 189 § 2: „Vrchnosť nemá prijať zrieknutie sa, ktoré nie je podložené oprávneným a primeraným dôvodom.“
3. Neprebehol cirkevný súd a potrestali ho za neexistujúci delikt
Biskupa môžu zbaviť úradu po riadnom predchádzajúcom procese. V ňom mu musia dokázať delikt a zbavenie úradu je forma trestu.
Kánon 196 §1.: „Odňatie úradu totiž ako trest za delikt sa môže vykonať iba podľa normy práva.”
Kánon 1314: „Trest je zväčša trestom na základe rozsudku, ktorý treba vyniesť, takže vinníka neviaže, ak nebol ešte uložený; je však aj trest na základe vyneseného rozsudku, takže sa doň upadá samým činom spáchania deliktu, ak to zákon alebo príkaz výslovne stanovuje.“
4. Nedostal žiadny oficiálny dekrét od pápeža
Za rok nedostal od pápežov Benedikta XVI. alebo Františka či od prefekta Kongregácie pre biskupov Marca Ouelleta oficiálny dekrét o „zbavení pastoračného riadenia“ a o dôvodoch, pre ktoré k tomu došlo.
5. Bezák nie je emeritný biskup
Keďže sa Bezák nevzdal riadenia diecézy dobrovoľne, nie je v zmysle cirkevného práva považovaný za emeritného arcibiskupa, čiže arcibiskupa na dôchodku. Dokonca aj na stránke Konferencie biskupov Slovenska je uvedený ako „bývalý trnavský arcibiskup“.
Kto je kto v kauze Bezák?
Neznámy udavač
posielal do Vatikánu vymyslené a skreslené informácie, ale aj klamstvá o situácii na Arcibiskupskom úrade v Trnave.
Ján Sokol
riadil diecézu pred príchodom Bezáka. Mal účet vo Vatikánskej banke a za jeho éry prichádzali do Trnavy peniaze nejasného pôvodu.
Prefekt
Kongregácie pre biskupov Marc Ouellet prikázal apoštolskému nunciovi, aby Bezákovi preložil 11 otázok, z ktorých mnohé boli ponižujúce a vznikli na základe udaní.
Biskup z Litoměříc
Jan Baxant viedol apoštolskú vizitáciu v Trnave. Netýkala sa financovania za Jána Sokola, ale riadenia arcidiecézy od jeho výmeny. K jej záverom sa Bezák nemohol vyjadriť.
Nuncius Mario Giordana
posielal Bezákovi listy, v ktorých tlmočil žiadosť Benedikta XVI., aby abdikoval, a následne ho odvolal.
Predseda Konferencie biskupov Slovenska
Stanislav Zvolenský sa verejne svojho spolubrata nezastal a od jeho ďalšieho osudu dal prostredníctvom hovorcu ruky preč.
Pápež Benedikt XVI.
podľa stanoviska Apoštolskej nunciatúry odvolal Bezáka z riadenia diecézy
Svätý Otec František
sa postavil na Bezákovu stranu a vyhlásil, že delikt, pre ktorý ho odvolali, sa nestal. Navyše uviedol, že situácia okolo trnavského arcibiskupa je neprijateľná.
Kardinál Dominik Duka
ako prvý verejne a oficiálne vyhlásil, že Bezák nebol odvolaný na základe morálneho deliktu.
