Okamžite sa však ozvali hlasy, či takúto akciu vôbec potrebujeme. Je vraj nákladná a jej prínos pre krajinu otázny... Pritom by možno stačilo spomenúť si na majstrovstvá sveta, ktoré sa konali na Štrbskom Plese 14. až 22. februára 1970. Dodnes v Tatrách stoja objekty, ktoré sa vtedy postavili. Časť z nich však, bohužiaľ, už roky chátra. Kým pred rokmi boli skokanské mostíky na Štrbskom Plese pýchou Vysokých Tatier, dnes sú len akousi mohylou zašlej slávy. Časy, keď sa pod nimi tlačilo rekordných 140 000 divákov ako v mravenisku, sú už zrejme nenávratne preč. Spomienky však zostali...
Vysoká účasť
Celosvetové uznanie si Vysoké Tatry vyslúžili presne pred 43 rokmi. Vo februári 1970 sa tam konali majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Tatranské svahy, nové skokanské mostíky, upravené bežecké trate, ale aj perfektná organizácia a nadčasový športový areál pritiahli na Štrbské Pleso najlepších svetových lyžiarov.
Zišlo sa tam 500 športovcov z 25 krajín sveta. Československé farby na mostíkoch hájil predovšetkým olympijský víťaz z Grenoblu z roku 1968 Jiří Raška. Na majstrovstvách skočil 99 m na mostíku P-90 a získal pre Československo striebro. Zlato si domov odniesol Garij Napalkov zo Sovietskeho zväzu skokom 109,5 m. Ten prvenstvo získal aj na mostíku P-70.
Vynovené Tatry
Samotným majstrovstvám predchádzala trojročná príprava. Veď Vysoké Tatry dostali prednosť pred švédskym Falunom a nemeckým Garmisch-Partenkirchenom. A tak organizátori nenechávali nič na náhodu. Práce boli rozdelené do niekoľkých etáp. Do Vysokých Tatier pozvali aj 200 zahraničných novinárov, aby spropagovali prípravy na majstrovstvá sveta.
„Budovali sa cesty, parkoviská, električka, lanovka na Hrebienok, zubačka na Štrbské Pleso, dotiahol sa plyn do Tatier, robila sa nová infraštruktúra, stavali sa hotely, napríklad aj známy FIS,“ opisuje prípravy Ladislav Harvan, ktorý bol podpredsedom Organizačného výboru majstrovstiev sveta v roku 1970. „Postavili sme novú budovu spojov na Štrbskom Plese, kam smerovali vnútroštátne a zahraničné spojenia z tlačových stredísk. Dovtedy sa totiž dalo telefonovať do zahraničia len cez Prahu,“ upresňuje lyžiarsky funkcionár. „Na Chopku sa vybudoval rádiovrcholový bod, cez ktorý sa naraz prenášalo až dvetisíc párov spojov. Dokonca sa podarilo nakúpiť televíznu techniku na vysielanie vo farbe.“
Nadšenie
Veľký dôraz sa pri prípravách kládol na vybudovanie bežeckých tratí, a najmä dvoch skokanských mostíkov. „Tie sa museli dostavať v predstihu, pretože ich bolo treba spojazdniť a vyskúšať, čo mali pretekári možnosť ešte v rokoch 1968 a 1969. Dokázali sme zvládnuť, ako sa hovorí, aj nemožné,“ spomína Harvan. Majstrovstvá sveta boli najväčšou športovou udalosťou v Československu a to, ako boli pripravené, bolo aj vďaka nadšeniu a ochote ľudí „zapáliť“ sa pre dobrú vec. Boli aj o spoločenskom pros pechu a medzinárodnom uznaní, že aj taká malá krajina dokáže veľké veci. „Navyše, pri takom veľkom počte ľudí, nedošlo k žiadnym nehodám alebo úrazom.“
Telegram
Športový areál sa stal na svoju dobu najmodernejším lyžiarskym strediskom v strednej Európe. Uznania a poďakovania prichádzali od najvyšších predstaviteľov rôznych krajín, dokonca aj z Bieleho domu od prezidenta Richarda Nixona. Zaujímavosťou bolo, že o telegrame informovali aj šéfa sovietskych komunistov Leonida Brežneva s prosbou, či by tiež neposlal telegram. Ten by potom prednostne zverejnili pred telegramom od Nixona. „Z Moskvy však odpoveď nikdy neprišla. Informáciu, že nám blahoželal americký prezident, sa tým pádom verejnosť dozvedieť nemohla a ešte dlho sa tajila,“ spomína Harvan.
Neistá budúcnosť
Z toho, ako sa situácia vyvíja v Tatrách dnes, nie sú ľudia nadšení. „Tatry a podnikatelia žijú z toho, čo sme vybudovali. Neteší nás, že športový areál sa pomaly rozpadáva, nekonajú sa tam žiadne väčšie podujatia,“ konštatuje Harvan. „Skokanské mostíky na Štrbskom Plese boli prvotriedne a spĺňali technické parametre Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS,“ hovorí Michal Sýkora, starosta Štrby. „Skokanská technika, materiálnotechnické vybavenie, ako aj bezpečnostné kritériá si vyžadujú modernizáciu veľkého mostíka. Stredný mostík zodpovedá požiadavkám certifi kácie FIS a jeho vybavenie umožňuje celoročnú prevádzku,“ vysvetľuje Sýkora. Naposledy sa tam však skákalo pred dvoma rokmi. A aký osud čaká športový areál, ktorý kedysi žal toľko chvály? „Priali by sme si, aby sa kedysi svetoznáme lyžiarske stredisko na Štrbskom Plese mohlo aj v budúcnosti prezentovať ako stredisko severských lyžiarskych disciplín,“ uzatvára starosta.
Na Štrbskom Plese sa skákalo už v roku 1920
Pred 93 rokmi, 26. - 29. februára 1920, sa v tatranskej osade Štrbské Pleso po prvý raz uskutočnili majstrovstvá ČSR v behu a skoku na lyžiach. Okrem lyžiarov sa tam zišli aj hokejisti, krasokorčuliari aj rýchlokorčuliari, ktorí súťažili na zimných športových slávnostiach po prvý raz v novej republike. Do lyžiarskych súťaží sa prihlásilo 16 pretekárov, ale ani jeden nebol Slovák. Prvý skokanský mostík vybudovali na svahu Klát. Víťazom sa stal Čech J. Helt, ktorý skočil 21 m, čo bol aj československý rekord. V roku 1928 vybudovali nový skokanský Jarolímkov mostík v Mlynickej doline, kde sa pôvodne skákalo maximálne 50 m a pomenovali ho podľa náčelníka Zväzu lyžiarov architekta Karla Jarolímka. Ten bol v severskej kombinácii na majstrovstvách ČSR najlepší. Od roku 1950 sa na ňom začal skákať Tatranský pohár.
