Babička z nej chcela mať modelku, čo ju vôbec nelákalo, známi v nej videli speváčku, no ona si neverila. Superstáristka VIRGÍNIA BUBERNÍKOVÁ (19), v súčasnosti študentka-čašníčka, v budúcnosti možno psychologička alebo hviezda popmusic.
Do súťaže ste mali zaujímavý vstup. Tajne vás prihlásila kamarátka a následne vás kamery SuperStar prepadli priamo v práci. Máte rada prekvapenia?
Áno. Prekvapenia sú fajn a zvládam aj takéto.
Kamarátke ste vynadali alebo poďakovali?
Najprv som jej vynadala. Ale potom som sa poďakovala.
Prihlášku za vás vypísala kvôli vašej údajnej hanblivosti. Vy ale vôbec nevyzeráte ako nejaký zakríknutý človek...
Ani nie hanblivá, som skôr človek, ktorý si neverí. Nikdy som nemala dosť sebavedomia na to, aby som si predstavila, že budem napríklad v SuperStar. Teraz ale vidím, že bolo správne rozhodnutie vyskúšať to.
Nerobili ste si v minulosti výčitky, keď ste videli, ako v tejto súťaží mnohí mizerne spievajú a mohli ste byť na ich mieste?
Nie. Práveže som do SuperStar nikdy nechcela ísť, nebol to môj sen. Aj tento ročník bol pre mňa taký menší boj, pokojne by som ostala aj pri tom živote, čo som žila doteraz, ale keď už ma prihlásili. (smiech)
Väčšina ľudí si ide do SuperStar splniť svoj veľký sen o speváckej kariére. Vy ste takéto túžby nemali?
Nie. (smiech) Ale čím ďalej, tým viac si začínam veriť. A možno na konci si budem veriť tak, že si poviem: áno, chcem sa tomuto venovať.
Pracujete ako barmanka...
Nie, som ešte študentka tretieho ročníka potravinárskej školy, kde mám odbor čašník. V bare robím len brigádnicky.
Toto povolanie majú mnohí len ako prestupnú stanicu k niečomu lepšiemu. Ako je to u vás?
Samozrejme, som rada, že mám nejaké remeslo v rukách, ale nie je mojím snom venovať sa tomu aj ďalej. Mám trošku iné ciele, rada by som sa zaoberala psychológiou...
Krásna barmanka, to je niekedy dosť problém, lebo ju nonstop otravujú veselí štamgasti... Dá sa s tým niečo robiť?
Ignorácia je najlepšia. To, že mi následne ten človek nedá tringelt, ma netrápi. Nepotrebujem stratiť nervy kvôli trom eurám. (smiech)
Máte priateľa?
Nie, som slobodná.
Máte pomerne exotický zjav... Komu zaň vďačíte?
Mamina je Slovenka a tatino je Macedónčan, respektíve Albánec.
Cítite, že v sebe máte južanskú krv?
Áno a môj temperament cítia aj ľudia okolo. Mám naozaj horúcu krv. (smiech)
Čo hovoríte na Aliciu Keys?
Myslíte celkovo na jej osobnosť a spev, alebo na to, že ma s ňou porovnávajú?
Vyberte si.
Počúvala som ju ešte ako dieťa, teraz je to pre mňa skôr idol z minulosti, jej nové skladby až tak nemusím. Ale nikdy som si nemyslela, že sa na ňu podobám.
O modelingu ste nikdy neuvažovali?
Moja babka ma do toho vždy chcela dokopať, keďže ona bola kedysi modelka. Ale keď som skončila so športom, pribrala som a už to nešlo. Žily mi to však netrhalo, nikdy nebol môj sen robiť modelku.
Akému športu ste sa venovali?
Od štyroch do deviatich rokov som robila modernú gymnastiku, s tým som však musela skončiť. Mala som veľmi prísnu ruskú trénerku a ako malá som to nezvládala. Začala som teda robiť akvabelu, tomu som sa venovala do pätnástich, a potom som skončila pre zdravotné problémy.
Vaša babička bola naozaj modelka?
Áno, bola to krásna žena, veľmi obletovaná. Okrem modelingu robila aj krasokorčuľovanie. Ľudia si ju asi nepamätajú, to skôr dedka, slávneho futbalistu, reprezentanta Československa Tita Buberníka. Dúfam, že sú na mňa hrdí, že aj ja som niečo dosiahla.
Ako sa vám býva v pražskej vile plnej konkurentov? Už je medzi vami rivalita, tvoria sa skupinky, fungujú intrigy?
Fúha. Ľudia sú všelijakí a, samozrejme, nemožno si sadnúť s každým. Snažím sa byť ku každému neutrálna. Konkurencia je naozaj veľká, no keď vidím, že niekto má lepší hlas, tak to aj verejne priznám a podporím ho, poviem mu, že má na to, aby vyhral. Som rada, že som sa ledva zmestila do finále. To je to, že si stále neverím. Počúvam tie super hlasy okolo seba, neviem sa dostať na ich úroveň. No veľa ľudí mi stále hovorí, že nie je všetko len o speve, ale aj o celkovom prejave, ako si ma ľudia obľúbia.
Musíte všetkých vo vile obsluhovať a nalievať ako profesionálka?
To nie, vôbec. (smiech) Ale už mám takú chorobu, že to spravím sama od seba. Aj keď treba niečo upratať, konám automaticky, je to vo mne.
