Tak znie dohoda premiéra Roberta Fica s poľským kolegom Donaldom Tuskom po včerajšom stretnutí v Poprade. Poľsko bude hlavný organizátor Hier, na Slovensku by sa mali konať zjazdové lyžiarske disciplíny, a ak nám to Medzinárodný olympijský výbor povolí, tak aj hokej. Presné náklady na olympiádu vyčíslené zatiaľ nie sú. Práve vysoké finančné aspekty v čase krízy spôsobujú, že verejnosť aj niektorí odborníci vidia prípadnú spoločnú kandidatúru na zimnú olympiádu zatiaľ rozpačito.
Individuálne žiadosti krajín podľa premiéra Fica šancu nemajú. „My sme podporili myšlienku spoločnej kandidatúry s mestom Krakov, lebo len takáto žiadosť má reálnu šancu,“ reagoval po spoločnom rokovaní predstaviteľov vlád Slovenska a Poľska v Poprade Fico. Šance odhadol na 33 % vzhľadom na súčasných kandidátov. „Budeme veľkým konkurentom pre každého, šance vidím niekde na 34 - 40 percent,“ zdôraznil Donald Tusk. Obaja vidia kandidatúru ako reklamu pre regióny. „Aj keď nevyhráme, tak aj takáto reklama Poľska a Slovenska stojí za to. Tu nikto neprehrá,“povedal Tusk.
Zaplatíme 300 miliónov eur?
Podľa materiálu, ktorý pred niekoľkými dňami schválila slovenská vláda, by sa Slovensko malo podieľať na financovaní kandidatúry v pomere 2:8 alebo 3:7 celkových nákladov. Presná suma zatiaľ neexistuje, náklady na výstavbu športovísk a infraštruktúry je ťažké presne vyčísliť, keďže nie je známe rozdelenie športovísk a tým ani potrebná infraštruktúra. Rozdeliť by sa však mali do všetkých nasledujúcich rokov. V kuloároch sa hovorí o 2 miliardách USD. Slovenska by sa tak týkala suma vyše 300 miliónov €. „Každý si zaplatí svoju časť,“zdôraznil Tusk. Pred podaním oficiálnej prihlášky rezort školstva do 31. októbra predloží v spolupráci s SOV na rokovanie vlády komplexný materiál aj s analýzou environmentálnych dopadov a kvantifikáciou nákladov.
Slovensko by sa malo postarať o zjazdárske lyžiarske disciplíny, pričom stredisko v Jasnej je na 80 % pripravené. Ak to povolí Medzinárodný olympijský výbor, hrať by sa u nás mohol aj hokejový turnaj. V tomto prípade by sa však museli postaviť nové hokejové stánky v Poprade a Liptovskom Mikuláši s kapacitou okolo 10 000 miest. „Hokej je pre nás kráľovská disciplína. Samozrejme, že ju chceme, ale ak to má byť prekážkou, tak u nás bude len zjazdové lyžovanie,“dodal Fico s tým, že v žiadnom prípade nechceme megalomanské hry a všetka infraštruktúra musí byť po skončení hier využiteľná v bežnom živote.
Samotných Podtatrancov však kandidatúra na zimnú olympiádu rozdeľuje. „Nepáči sa mi to tak celkom, sme príliš malá krajina a finančne na tom tiež nie sme najlepšie, aby sme spolu organizovali takúto veľkú akciu. Súhlasím s tým, aby sme Poliakom istou formou pomohli, ale my ako spoluorganizátor, to sa mi veľmi nepáči,“zhodnotila Zuzana Teplická z dediny neďaleko Popradu. Študent Lukáš Janíček tvrdí, že región sa spropaguje a v konečnom dôsledku z toho môžeme mať prospech. „Jediné, čoho sa obávam, je, aký to bude mať vplyv na prírodu,“ upozornil.
Anketa: Malo by sa Slovensko púšťať do kandidatúry?
Alexander Slafkovský, primátor Liptovského Mikuláša:
Deklarovali sme, že tento projekt podporujeme. Sme pripravení kedykoľvek sadnúť za rokovací stôl.
Peter Petras, chatár z Reinerovej útulne vo Vysokých Tatrách:
Poliaci zlížu smotanu a na nás zostanú problémy. Ak vláde záleží na propagácii Tatier, prečo to zasadanie vlád urobili v Poprade na chodbe mestského úradu, a nie v Tatrách?
Michal Chovanec, rušňovodič, Krompachy:
Organizácia olympiády je absolútny nonsens. Pán premiér Fico má veľké sny, ale my potrebujeme riešiť celkom iné veci.
Ladislav Harvan, podpredseda organizačného výboru MS 1970 na Štrbskom plese:
Poliaci bez nás nemôžu podať kandidatúru. Jasná je v princípe vyhovujúca, ale musia sa dobudovať tréningové svahy aj infraštruktúra.
Marián Migas dôchodca, Poprad:
Organizácia olympiády je nezmysel. Takmer žiadne hry neboli ziskové. Podporil by som našu kandidatúru len, ak by bol investície v rozumných medziach, ale neverím, že by sa tak stalo.“
Ján Bednár, štátna správa, Levoča:
Kandidatúru podporujem. Uvedomujem si, že takmer nikdy neboli hry ziskové. Ale pre nás by bolo ziskom už len to, že by sa o našej krajine hovorilo. Pritiahlo by to k nám viac turistov.
Erika Šoltýsová, technická pracovníčka, Poprad:
Kandidovať by sme mali určite. Pamätám si, že keď Poprad kandidoval v roku 2006, tak boli plány postaviť olympijskú dedinu a premeniť ju potom na sídlisko. To by nám pomohlo.
Ján Mokoš, primátor Vysokých Tatier:
Nikto nás neoslovil ani nepozval na spoločné zasadanie vlád. Tak sme zatiaľ len pasívni diváci.
Olympiáda v číslach
Pierre de Coubertin
Francúzsky športový funkcionár a pedagóg Pierre de Coubertin zorganizoval v Paríži kongres. Navrhol tam zaviesť olympijské hry a vytvoril sa Medzinárodný olympijský výbor, ktorému šéfoval. Výbor nariadil, aby sa hry opakovali každé štyri roky. Hry I. olympiády sa konali v gréckych Aténach v roku 1896. Antické olympijské hry sa konali od roku 776 pred n. l. do 393 nášho letopočtu.
5 kontinentov
Vzájomne prepojené kruhy sú najvyšším olympijským symbolom. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov, ktoré spája spoločná myšlienka. Farby, vrátane bielej farby podkladu, symbolizujú všetky národy na svete. Táto zástava prvýkrát viala na olympijskom štadióne v roku 1920.
Vyše 300 miliónov eur
Podľa prvotných informácií sa hovorí o investícii Slovenska do projektu približne 330 miliónov eur. Každý Slovák vrátane malých detí a dôchodcov by na usporia-danie prispel sumou asi 60 €.
10 medailí
Získala ich domáca krajina Japonsko na ZOH v Nagane 1998. Podľa organizátorov malo podujatie stáť vyše 684 miliónov dolárov. Výsledná suma však vzrástla až na 851 miliónov dolárov.
40 % hotelov zbankrotovalo
Turín, kde sa konali XX. ZOH, hlási úbytok záujmu návštevníkov. V Lillehammeri, kde sa konali hry v roku 1994, zbankrotovalo až 40 % hotelov, ktoré kvôli podujatiu postavili.
50 rokov
Podľa odborníkov a finančných analytikov sa za posledné polstoročie predražili úplne všetky olympiády. Zarážajúce je, že náklady stúpli v priemere aj trojnásobne.
