Z toho akoby automaticky vyplývalo, že rozhodujúcim opatrením proti vysokej nezamestnanosti musí byť fundamentálna reforma stredných a vysokých škôl, ktoré ich pripravujú na trh práce. Nie že by aj tam neboli potrebné zmeny - treba napríklad podporovať odbory a vzdelávacie cesty aj podľa toho, ako sa v živote uplatňujú ich absolventi, nielen podľa toho, aké náklady vykazujú (tak je to v strednom školstve). Kľúčovou informáciou je, že kým stredné, a najmä vysoké školy chránia mladých ľudí na Slovensku pred nezamestnanosťou rovnako či lepšie, než je tomu v priemere EÚ, najväčší problém v EÚ máme so zamestnávaním mladých ľudí, ktorí na trh práce nie sú pripravovaní, teda majú len základné vzdelanie. Pre tých, ktorí si prácu po ukončení základnej školy nevedia nájsť, by bola povinnosť pokračovať v príprave na pracovný trh vhodným riešením. Takýto krok by mohol byť efektívny aj z hľadiska verejných financií. Zo skúsenosti viem, že u nás existuje veľa rodín, ktoré dávajú prednosť nezamestnanosti svojich detí pred vzdelaním. Je to zlé pre deti aj pre spoločnosť. Navyše, nemali by sme sa obávať väčšieho počtu vzdelanejších občanov. Počet vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných ľudí vo vyspelom svete za ostatných 50 rokov narástol na dvoj- až trojnásobok.
Názory redakcie sa nemusia stotožňovať s názormi autora komentára, ktorý zodpovedá aj za jeho vecný obsah.
