Kým sa veriaci tešia zo zvolenia nového pápeža, v Argentíne sa vynárajú staré hriechy z minulosti, ktoré vrhajú tieň na Františkovu povesť. Niektoré mimovládne organizácie obviňujú Jorgeho Bergoglia (76), že ako cirkevný hodnostár sa nielen nepostavil proti brutálnej vojenskej junte, ktorá uzurpovala moc v Argentíne v rokoch 1976 až 1983, ale dokonca ju podporoval.
Podľa kritikov vtedajší vodca argentínskych jezuitov Jorge Bergoglio neurobil nič, aby pomohol ľuďom, ktorí zmizli počas vojenskej vlády a naopak ostro vystupoval proti opozícii. Mal zatvárať oči aj pred únosmi a mučením jeho vlastných kňazov z radu.
Najväčšou Františkovou kritičkou je argentínska právnička pôsobiaca v oblasti ľudských práv Myriam Bregmanová. Podľa nej vedenie cirkvi aj vplyvného radu jezuitov na čele s Bergogliom dobre vedelo, čo sa deje v krajine, a mohlo využiť svoje postavenie, aby zabránilo mnohým zločinom, ale neurobilo nič. „Diktatúra by nemohla robiť to, čo robila, bez kľúčovej podpory cirkvi,“ tvrdí Bregmanová. Novozvolený pápež podľa nej zlyhal, keď sa mal otvorene postaviť proti únosom, mučeniu a vraždám tisícok ľudí, ktorých junta považovala za politický neprijateľných.
Bergogliovi vyčítajú aj to, že nekonfrontoval vodcu junty Jorgeho Videlu, keď vojaci uniesli a mučili dvoch kňazov-jezuitov Orlanda Yoria a Francisca Jalicsa, ktorí podporovali opozíciu. Argentínski biskupi sa pod vedením Bergoglia ospravedlnili za konanie cirkvi počas junty až v októbri minulého roku. Aj vo svojom stanovisku však vínu za krviprelievanie v krajine rozdelili medzi vojenskú vládu a jej odporcov.
Františkoví stúpenci však tvrdia, že bez jeho zásahu by vláda junty bola ešte horšia. Všetky obvinenia z nečinnosti ostro odmietajú. Podľa nich Bergoglio podstupoval veľké riziko, keď na cirkevnom majetku ukrýval utečencov. Jednému, ktorý sa naňho fyzicky podobal, dokonca dal svoje doklady, aby mohol vycestovať z krajiny. Viackrát údajne apeloval o generála Videlu za prepustenie zadržiavaných a všemožne „zjemňoval ostré hrany junty“, píše Daily Mail.
