O kandidatúru sa uchádza poľské mesto Krakov, no so slovenskou podporou. U nás by sa tak mohli napríklad konať preteky v zjazdovom či akrobatickom lyžovaní. Nebude to však lacný špás! Ministerstvo školstva a športu ráta s financiami vo výške do 300 miliónov €. Podľa odborníka z inštitútu Iness však môže byť účasť na ZOH pre Slovensko ekonomickou samovraždou!
„Podľa predbežných informácií sa hovorí o vklade Slovenska na úrovni cca 330 miliónov eur. To znamená, že každý jeden Slovák by na usporiadanie olympiády prispel sumou zhruba 60 € (vrátane detí a dôchodcov). Každá štvorčlenná rodina by teda musela zaplatiť 240 €,“ upozorňuje na ekonomické výdavky analytik Iness Richard Ďurana. Celkové náklady na olympiádu spolu s poľskou stranou sa odhadujú na 2 miliardy dolárov. Medzinárodný olympijský výbor prispieva 40 % zo sumy. „V prípade podania žiadosti na MOV zaplatí mesto Krakov vstupný poplatok cca 150-tisíc dolárov, ak postúpi do druhého kola, bude musieť byť zložený poplatok 500-tisíc dolárov, kde by náš podiel bol cca 150-tisíc dolárov. Ďalšie finančné náklady budú vyčíslené až po prípadnom pridelení kandidatúry mestu Krakov. Odhad nákladov na slovenskej strane je na úrovni 250 - 300 mil. €,“ tvrdí hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák.Podľa analytika z inštitútu Iness sa však za posledných 50 rokov plánovaný rozpočet na ZOH v priemere vždy predražil o 324 %. Pri predpokladaných výdavkoch Slovenska na úrovni zhruba 300 miliónov eur by tak štát nakoniec mohol pri tomto trende zaplatiť za olympiádu asi miliardu eur! Nevidí ani prínos v turistickom ruchu, keďže v bývalých olympijských mestách Lillehamer zbankrotovalo 40 % hotelov a stratu vykazovalo aj hospodárstvo v Salt Lake City. „Vláda má len 3 spôsoby, ako takýto finančne riskantný megaprojekt zafinancovať - 1. zvýšiť dane, 2. ešte viac nás všetkých zadlžiť, 3. zobrať tie peniaze niekde inde (školstvo? zdravotníctvo?). Preto tento nápad považujem za ekonomickú samovraždu,“ domnieva sa analytik Richard Ďurana.
