Pretože, ako ste si určite všimli, jedna z našich najznámejších humoristických dvojíc je späť so starým programom a novým názvom. S Oliverom Andrásym (55) aj o tom, ako zabíjal čas posledného dva a pol roka a prečo sa nebojí, že mu ukradnú majetky na Spiši.
Dva a pol roka ste neboli na obrazovke a ani ste nespolupracovali v žiadnom televíznom projekte. Dá sa povedať, že ste si užívali zaslúžený odpočinok, alebo ste skôr niekedy mali problém nájsť motiváciu, aby ste ráno vstali z postele?
- Rozdelil by som to do dvoch etáp. Najprv, keď sa mi úplne zmenil životný rytmus, som bol z toho zaskočený. Mal som toľko času, že som nevedel, čo s ním. Ale potom som sa tomu prispôsobil, začal som žiť uvoľnenejším štýlom, čo mi padlo veľmi dobre. Cestoval som, išiel som na prechádzku do mesta, čo bolo predtým nemysliteľné. (smiech) Ale teraz je to všetko späť, keďže každý týždeň vyrábame jednu reláciu a rodina ma veľmi nevidí.
Z extrému do extrému.
- Ale to je pri tejto práci vždy, nikdy to nie je tak akurát.
Asi treba mať šťastnú povahu a keď je veľa práce, pochvaľovať si a keď nie je čo robiť, užívať si to. Vy ju máte?
- Čo ja viem? Asi ani nie. (smiech)
Aspoň ste si výrazne oddýchli?
- Určite. Som pokojnejší ako predtým. Keď človek robí veľa, tak je unavený a keď je unavený, tak je podráždený. Teraz ma nič tak ľahko nevytočí ako pred pár rokmi.
Aj ste na prvý pohľad veselší.
- Áno. Keď človek humor robí ako robotu, aj to tak vníma. Ale byť veselý pre radosť, tak to malo svoje výhody. Našťastie som si vždy držal voľné leto, dva-tri mesiace som prázdninoval. Keby toto nebolo, tak už som asi v psychiatrickej liečebni. Výhoda tejto brandže je, že cez leto sa nerobí.
Ale televízie už aj na leto začali nasadzovať nové formáty...
- Nie je tých peňazí, aby ma prinútili v lete robiť. Nemôžete 365 dní do roka pracovať denne 15 hodín. Tak to robil Jaro Filip, ktorý nechodil ani na dovolenky a chudák ako skoro nás opustil.
Vaša celoživotná profesionálna partnerka Elena Vacvalová sa v posledných rokoch zopárkrát jasne vyjadrila, že spolupráca s vami je pre ňu minulosťou. Mali ste veľký problém presvedčiť ju, aby sa podieľala na reinkarnácii programu Aj múdry schybí pod názvom Nikto nie je dokonalý?
- Viete čo, myslel som si, že to bude väčší problém. Podľa mňa hovorila, že už sa jej nechce, lebo sa len bála, či sa dá dvakrát vstúpiť do tej istej rieky. Boli to také mimikry. Keď sme boli mladí, boli sme hŕŕŕ do všetkého, bez problémov sme riskovali, ale keď už si vybudujete nejaké meno, tak sa bojíte, že si ho pokazíte. V človeku je zodpovednosť a strach, a ten treba prekonať. Ale tiež si neviem predstaviť, že by teraz bola len doma a venovala sa mačkám. Nemyslím si, že by ju to úplne napĺňalo.
Čisto teoreticky, keby do toho s vami nešla... Robili by ste to sám, alebo by ste k sebe posadili nejakú mladú sexicu pre efekt?
- Ak vám mám pravdu povedať, tak sme dokonca rozmýšľali, že by to moderovali úplne iní ľudia. Ale narazilo to na problém, pretože sme nikoho nenašli. Vlastne takto som sa ja kedysi dostal k moderovaniu... Bol som predovšetkým autor a keď som ešte v roku 1987 písal reláciu Apríl, apríl, tak prvú časť moderoval Ivan Krajíček a ďalšiu Milan Markovič. Vždy však bolo problematické nájsť súzvuk duší a keď vzniklo Čo dokáže ulica, začali sme to moderovať my s Eňou. Ale nie preto, že by sme boli lepšími moderátormi ako tí predtým, ale jednoducho takto som to mal pod kontrolou. Podobne som sa dostal aj k réžii a strihu. Som ten typ, že rád si robím veci sám, no zase mám o to viac práce. Múdrejší sú tí, čo si vedia na všetko nájsť ľudí, ktorým veria. Ak by som to dokázal, bol by som bohatší, úspešnejší a aj by som mal viac času.
Keď ste pred časom prestali podnikať, zanikla aj vaša agentúra Hattrick. Teraz ste ju obnovili?
- Vstali sme z popola. Chcem sa však poďakovať pomalosti daňových úradov. Boli sme už v likvidácii a úrady nám mali dať potvrdenie, že máme všetky podlžnosti uhradené, no kým to stihli, znovu sme obnovili činnosť. (smiech)
Aké to bolo po takom dlhom čase znovu nakrúcať?
- Normálne som mal trému. Znovu vyjsť pred ľudí po dva a pol roku, keď som vôbec nebol vo vysielaní, nebolo jednoduché. Mal som našťastie takú malú predpremiéru, keď som pred časom spolu s Alenou Heribanovou moderoval Bielu pastelku. To mi veľmi pomohlo, Alena ako profesionálka ma viedla za ručičku a získal som istotu.
Vaša stará relácia dostala nový názov. Markíza mala práva na značku Aj múdry schybí?
- Áno. My sme to pre nich robili od roku 1997 a oni si štyri roky na to dali značku zaregistrovať. Vraciame sa k tomu, že keď má človek veľa roboty... Vôbec som skrátka nemyslel na niečo takéto. Neskôr som si však dal na Slovensku zaregistrovať názov Nikto nie je dokonalý, ktorý som vymyslel aj pre českú verziu tohto programu, no oni mi to zase vyfúkli v Čechách.
Nerozmýšľali ste aj nad nejakými novými formátmi?
- Pozrite sa. Celoživotne som robil dva typy relácií. Prvá bola niečo ako kabaret, napísaný humor, v televíznej verzii Dereš a v rozhlasovej Humorikon. A potom som robil takzvaný nechcený humor ako Bonzáčik, Čo dokáže ulica a Aj múdry schybí. Neviem, či by som dokázal v 55 rokoch prísť s niečím úplne iným. Že by som začal robiť niečo, ako robí Mr. Bean, alebo pantomímu, alebo moderovať Let’s Dance. Pravda je, že som rozmýšľal aj nad tým, že budem robiť niečo na systém Dereša, aj som si dal chrániť názov Čistá cica. Možno sa raz takýto program v televízii objaví.
Dlhé roky ste spolupracovali s Markízou. Máte v RTVS radikálne horšie finančné podmienky?
- Ono je to iné. Pre Markízu to vyrábala naša produkčná firma, no teraz sme len najaté sily firmou New Hattrick. Na riešenie zmlúv by som už asi nemal nervy, som rád, že sa môžem sústrediť na obsahovú stránku.
V roku 2010 ste skúšali koketovať s politikou, keď ste neúspešne kandidovali vo voľbách do mestského zastupiteľstva v Bratislave. Ešte vás politika zaujíma?
- Zaujíma ma celoživotne, ale pochopil som, že toto nie je cesta pre mňa. Navyše by sa o mne písalo, že humorista Oliver Andrásy vstupuje do politiky. To je naše prekliatie, stále by som bol humorista, ktorý robí niečo iné. To by bol problém. Politiku nech robia politici. A my humoristi musíme robiť humor. V poslednej chvíli som sa spamätal a stiahol sa z politiky.
Hoci ste mali televízny výpadok, je známe, že problémy s peniazmi nemáte, keďže prenajímate niekoľko bytov. Na Spiši máte okrem toho pôdu. Tú ste kúpili?
- Nie, v rámci reštitúcií ju dostala moja mama a ja som ju zdedil.
Máte s ňou nejaké plány?
- Je prenajatá za smiešnu sumu poľnohospodárskemu družstvu hneď vedľa letanovskej rómskej osady. Pýtal som sa ľudí, ktorí robia s pozemkami a povedali mi, že príde doba, keď pozemky budú mať opäť hodnotu. Momentálne sa predávajú za pár desiatok centov. Viete, keby som nemal čo jesť, tak nad predajom rozmýšľam... Jedine les, ktorý sme mali, sme predali. Les je živý organizmus a toho som sa bál. Napadne ho lykožrút alebo ho zrovná so zemou víchrica a ja som povinný to zalesniť. Zľakol som sa, že sa niečo stane a budem tam musieť za desať miliónov sadiť stromčeky (smiech). Čo s pôdou? Tej sa nič nestane, nikto ju neukradne, dokonca ani z tej osady hlinu nekradnú. (smiech)
