Dokonca sa ho nedávna amnestia prezidenta veľmi dotkla. Myslel si totiž, že aj jeho prepustia na slobodu. Podľa jeho spoluväzňa, ktorý mal viac šťastia, Dadík sa už nevie dočkať chvíle, keď ho pustia na slobodu. Dadík sedí v base takmer už dva roky a jediné, čo ho trápi, je to, ako sa čo najskôr dostať von. Podľa jeho spoluväzňa má Dadík v base neustále problémy. Veľmi dúfal v prezidentskú amnestiu.
„Chcel ísť von. Stále mi to hovoril, keď sme spolu fajčili,“ začína rozprávať o Dadíkovom živote za mrežami jeho bývalý spoluväzeň Juraj (32). S Dadíkom sedel celý rok a na slobodu sa dostal len vďaka amnestii. „Nikdy nič neľutoval, je úplne bez citov. Stále len rozprával o tom, ako je nevinný a že tie dievčatká mu vbehli pod auto a on za nič nemôže.
V base seká veľkého frajeríka, robí nástenky a pracuje. Nevie si po sebe nič upratať, musia ho upozorňovať,“ pokračuje Juraj v rozprávaní. Podľa neho Dadík nemá v base pre svoje povýšenecké správanie takmer žiadneho kamaráta a stále chodí zadumaný. ,,Veľakrát mi rozprával o tom, že chce ísť za každú cenu von, že on v base nebude hniť štyri roky,“ dodáva Juraj.
Podľa neho správy o pripravovanej amnestii vyvolali vo väzení v Sučanoch veľký rozruch. „Keď sa o tom začalo v base šuškať, každý chcel ísť von a robil preto aj nemožné. Je to snom každého väzňa, dostať sa von. David však dobre vedel, že von sa za usmrtenie nedostane,“ povedal Juraj, ktorý sedel za krádeže.
Tragédia v Dubovanoch
K nešťastiu došlo 19. januára 2011 v obci Dubovany neďaleko Piešťan. Piatačky Simonka († 12) a Alicka († 12) vystúpili z autobusu a prechádzali cez cestu, keď do nich vpálil Dadík na svojom aute. Ťažko zranená Simonka vydýchla naposledy pri prevoze do nemocnice. Alicku vzali ihneď na operačnú sálu, kde sa podrobila niekoľkohodinovému zákroku. Napriek snahe lekárov, ktorí o jej život bojovali celú noc, sa školáčku nepodarilo zachrániť. Podľa súdneho znalca išiel David po ceste v obci minimálne rýchlosťou 80 km/h.
