Na tom už niečo musí byť, veď Mayovia boli skvelí astronómovia a vraj komunikovali s mimozemšťanmi. Alebo nie? Aká je pravda? To sme zisťovali od archeológa Drahoslava Hulíneka zo Slovenského archeologického a historického inštitútu, ktorý chodí na expedície do mayských miest.
Na ktorých mayských náleziskách váš tím pracuje?
Riešime veľký projekt v Uaxactúne, ktorý sa považuje za prapôvodné centrum mayskej civilizácie v Guatemale. Archeológovia zo Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI) spomedzi Slovákov ako prví začali skúmať mayskú civilizáciu komplexne. A budeme ju skúmať aj po roku 2012. (úsmev)
Čo boli tí Mayovia vlastne zač?
Mayovia žili a v nezanedbateľnej miere aj žijú na území dnešnej Guatemaly, južného Mexika, severného Hondurasu, časti Salvádora a Belize. Sú jedinou civilizáciou na celom americkom kontinente, ktorá pred príchodom belochov vynašla písmo. Boli veľmi dobrí matematici, astronómovia, a najmä tvorcovia kalendárov. Európska civilizácia, pokiaľ ide o kalendár, sa na ich úroveň dotiahla najskôr až v období renesancie. Zároveň však Mayovia boli veľmi napojení na svoje náboženstvo, s čím súviselo obetovanie ľudí.
Keby sme ich civilizáciu chceli nejako časovo ohraničiť, kedy existovala?
Mayská civilizácia začala v priebehu prvej polovice 2. tisícročia pred naším letopočtom, a veľký kolaps zažila okolo 8. – 9. storočia nášho letopočtu. Ku kolapsu došlo iba v nížinách v Guatemale a v priľahlých oblastiach v Mexiku a Guatemale. V horských oblastiach však naďalej pokračovala. Rovnako na mexickom Yucatáne vydržala, hoci už bola postupne v úpadku, až do príchodu prvých belochov. Vtedy ešte existovali mayské kódexy a žili kňazi, ktorí poznali mayské písmo... Španielsky mních Diego de Landa však všetky nájdené mayské kódexy v 16. storočí popálil a zachovalo sa ich iba zopár. Tak sa navždy stratili cenné zápisy zo slávnej histórie Mayov, dnes sa k týmto poznatkom dostávame už iba lúštením kamenných stél a glyfov.
A vieme mayské písmo čítať?
Áno, písmo je už rozlúštené. Je použiteľné aj na písanie básní, hoci najlepšie zodpovedá pre tvorbu kalendárnych záznamov.
Mnoho ľudí verí, že podľa mayského kalendára nás čaká 21. decembra 2012 koniec sveta. To naozaj predpovedali? A ako taký mayský kalendár vlastne vyzerá?
Mayovia mali rôzne systémy, z ktorých každý inak prepočítaval dni a cykly, ktoré siahali až milióny rokov do minulosti a rovnako aj do ďalekej budúcnosti. A pokiaľ ide o ten známy koniec sveta... Iba podľa dvoch nájdených kalendárnych záznamov sa má v roku 2012 skončiť trinástkový cyklus, čo niektorí interpretujú ako koniec sveta. Je však mnoho iných záznamov s dvadsiatkovým cyklom či prípadne iných kalendárnych prepočtov, ktoré upozorňujú na celkom iné chronologické súvislosti, ktoré siahajú ešte milióny rokov do budúcnosti.
Ako mohli mať predstavu času milióny rokov do budúcnosti?
Ale veď to nemali len oni, to sa zas len glorifikujú Mayovia. Podobným spôsobom fungovali kalendáre aj v Mezopotámii - podľa ich kalendára by mal svet trvať 500×18 400 rokov. To je obrovské číslo. Podľa nich nám ešte zostáva asi 43 200 rokov. Podobné dimenzie vnímania času mali teda aj iné kultúry. Zoberte si Bibliu, tam sa prví ľudia dožívali stovky rokov... Ľudia, čím ďalej išli do minulosti, akoby strácali pojem času.
Ako potom vzniklo to celé haló okolo mayského kalendára a konci sveta?
Mám pocit, že samotní mayológovia sa k tomu nevedia jednoznačne postaviť. Ako som spomínal, vzniklo to na základe dvoch nápisov. Jeden sa zachoval v Palenque, kde je na základe trinástkového cyklu opísaná história tohto mayského mesta. A 13. Bak´tum – štvorstoročný časový úsek - ktorým sa nápis končí, vlastne znamená koniec tohto mesta a sveta. Lenže toto mesto nie je obývané už po stáročia, svoj koniec má teda dávno za sebou.
Vraj celý ten humbug s koncom sveta v roku 2012 výdatne živí guatemalská vláda, aby podporila turizmus. Videli ste tam niečo také?
Tam sa všetko stavia na tom, že vďaka správam o konci sveta nastal veľký záujem o Mayov. Chcú to využiť a takto spropagovať svoju krajinu a mayskú kultúru.
Téma konca sveta prenasleduje ľudstvo odnepamäti. Je to podľa vás teraz v niečom výnimočné, napríklad v tom, že je to celosvetový ošiaľ?
Áno, ale zároveň si myslím, že tento ohlasovaný koniec sveta berú ľudia najmenej vážne. Skôr je to dobrý marketingový ťah na rôzne akcie. Stačí si pripomenúť, ako veľká časť ľudí v Európe verila, že koniec sveta nastane v roku 1260. Podobne to bolo aj v roku 1900.
Zavládla vtedy panika?
Nie, oni len čakali a modlili sa. Najmä v stredoveku vnímali koniec sveta ako návrat Ježiša Krista. Ale pokiaľ ide napríklad o staroveký Egypt, tam ľudia začali rozmýšľať o konci sveta až vtedy, keď prišlo k narušeniu vzťahu bohov s ľuďmi - to bolo vtedy, keď sa napríklad na Níle narušil cyklus záplav.
Ľudia boli v očakávaní konca, ten však neprišiel. Aké to malo následky?
V starovekom svete to často vnímali tak, že keď prežili, tak si uzmierili bohov. V minulosti sa v kresťanstve radi hrali s koncami sveta, očakávali Jánovu apokalypsu, a keď neprišla, nič sa nestalo. Veď si stačí spomenúť, ako sa koniec sveta očakával v roku 2000. Ak sa 21. decembra nič nestane, v máji si na to nikto ani nespomenie a bude sa hľadať iná staroveká civilizácia so svojím posolstvom... Teraz sú Mayovia hitom. Keď nebude koniec sveta, záujem o Mayov zrejme upadne.
Čiže je vlastne fajn, že ľudia sa zaujímajú o odkaz tejto starovekej civilizácie...
Vo vnímaní dávnych civilizácií akoby sa medzi novodobými ľuďmi objavovali isté módne trendy. Okolo roku 2000 sa ľudia zaujímali o Egypt, potom prišli civilizácie Strednej Ameriky - aj vďaka filmu Mela Gibsona Apocalyptica. Predtým, v 80. rokoch, to bola zasa Mezopotámia, ktorú u nás popularizoval Vojtech Zamarovský. Dnes sa už o Egypte často ani nikomu nechce písať – stále sú tam nejaké objavy.
Známou apokalypsou je biblická potopa sveta. Život na Zemi mal vtedy zachrániť iba Noe so svojou archou. Objavuje sa táto skúsenosť aj v iných končinách sveta?
Potopu sveta nevymysleli Židia. Táto predstava vznikla v prostredí kultúry Mezopotámie. Už Sumeri, prvá veľká civilizácia sveta, poznali apokalyptickú potopu.
Potvrdili to aj archeologické nálezy?
To je dobrá otázka. Momentálne archeológovia skúmajú dve zaujímavosti. Čierne more v čase, keď sa topili ľadovce, mohlo zaliať obrovské územie na Blízkom východe – od Turecka až ku Kaukazu. To nastalo niekedy okolo roku 10 000 - 8 000 pred naším letopočtom. Práve v tejto oblasti sa nachádza hora Ararat, kde podľa Biblie pristál Noe. Dnes táto teória nie je potvrdená, ale ani vyvrátená. Ale dokázané je, aj archeologicky, že veľká potopa zasiahla sumerské mestá, napríklad Ur v Mezopotámii. Tam sú až 2,5-metrové nánosy záplavovej zeminy – a práve z tejto oblasti pochádzajú prvé povesti o potope sveta.
Mayské stavby, ale aj pyramídy v Egypte sú také veľkolepé, že mnohí v nich vidia diela mimozemšťanov. Ako to vnímate?
To sú úplné nezmysly. Ja si to vďaka aktivitám SAHI môžem dovoliť povedať – zúčastnil som sa výskumov v sýrskej Mezopotámii, Guatemale, prešiel som náleziská v Libanone, Egypte, vo východnom Turecku a Mexiku. Keď ste v teréne, uvedomíte si, že sú to výtvory determinované čisto ľudskými schopnosťami. Sú niekedy veľkolepé, ale čisto ľudské. Žiadne mimozemské vplyvy som nevidel.
Je to dobrý pocit hrabať sa niekomu v odpadkoch po tisícročiach? Ten zážitok, že ste tam prvý...
Problémom mayských miest je, že vy ste tam prvý ako archeológ, ale pred vami tam veľakrát boli vykrádači pamiatok či súčasní domorodci, ktorí ťažili drevo. Pocity jedinečnosti som zažil dvakrát. V Sýrii, kde sme odhalili monumentálnu kamennú dlažbu. A v nej, medzi tie okruhliaky, bola vsadená aj slonia stolička. To som si vravel, že tadiaľto mohol chodiť asýrsky panovník Tukultíninurta I. Druhý zážitok je z Guatemaly. V mayskom meste Tz’ibatnah som v jednej vrstve našiel rozhádzanú keramiku a medzi ňou boli hroty oštepov, guľky z vrhacích zbraní... Mohlo to súvisieť s kolapsom ríše v 8. - 9. storočí nášho letopočtu. Vedel som si predstaviť, čo sa tam odohralo.
Ako vyzerá také mayské nálezisko?
Veľká časť mayských sídel sa nachádza priamo v pralese. Prídete tam, nikde nič a zistíte, že ten kopec stratený v pralese, na ktorom rastú stáročné stromy, je vlastne mayská stavba. Pätnásťmetrovú pyramídu nezbadáte z 20 metrov.
Nie je to tam nebezpečné?
Je.
Je to tam horšie ako v Egypte alebo v Sýrii?
To nie. Keď ste v púšti, máte oveľa horšie hygienické podmienky, nedostatok vody, strašný prach a hady. V pralese sú hygienické podmienky lepšie, ale hady sú tam vyslovene drzé. Jedovatý had vám leží pred dverami chatrče, kde je laboratórium... Raz s vreskotom z latríny vyskočila kuchárka, pred ktorou sa objavil jedovatý had pripravený na útok.
Ako vyzerá taká expedícia v pralese? Čo robíte s nálezmi?
Expedíciu tvoria archeológovia, geodeti a miestni robotníci. V Tz’ibatnah mal SAHI osem archeológov a 20 robotníkov. Všetky nálezy sa musia odovzdať do miestneho alebo štátneho múzea. Tak je to v Guatemale a podobné to bolo pred konfliktom aj v Sýrii. My ich iba objavíme, zdokumentujeme a na ich základe sa snažíme rozpovedať dávne príbehy.
