Premiér Robert Fico aj minister školstva Dušan Čaplovič trvajú na tom, že zvýšiť platy učiteľov na budúci rok o viac ako päť percent nie je pre Slovensko reálne. Pristúpiť na požiadavku učiteľov stále odmietajú. V prvý deň sa do učiteľského štrajku zapojilo 73,45 percenta zamestnancov základných, 63,62 percenta pracovníkov stredných a 5,09 percenta zamestnancov vysokých škôl. To je približne o desať percent menej, ako odborári očakávali. Učitelia chcú touto akciou donútiť štát, aby im zvýšil platy o 10 %. Výška minimálnej mzdy je v súčasnosti 332 €, nástupný plat učiteľov s vysokou školou je vyšší približne len o 200 € v hrubom. V susednom Česku dostane učiteľ podľa OECD nástupný plat vo výške 780 €!
Má alebo nemá štát na 10-percentné zvýšenie platov učiteľov? Túto otázku si kladú pedagógovia, ktorí dnes štrajkujú už tretí deň. Hoci každým dňom prichádzajú o niekoľko desiatok eur z vianočnej výplaty, tvrdia, že im to za to stojí. Naopak predseda vlády Robert Fico trvá na tom, že pridať učiteľom viac ako ponúkaných 5 % k platu, čo je priemerne asi 32 €, nie je z čoho. Včera po návrate z pracovnej cesty v Rumunsku tvrdil už tvrdil, že štátny rozpočet zasiahnú ďalšie škrty a na otázku či platí aspoň 5% ponuka neodpovedal priamo.
Nový Čas preto oslovil inštitút INESS, či sú v navrhovanom budúcoročnom rozpočte položky, z ktorých by sa mohli zvýšiť platy učiteľom. Analytici vidia hneď peniaze na platy na ministerstve školstva, ktoré má z pohľadu rozpočtu najviac peňazí - 2,4 miliardy eur! „Vidíme tu preto priestor aj na poctivý audit efektivity vynakladaných prostriedkov,“ tvrdia. Minister Dušan Čaplovič opakuje, že peňazí viac nie. Inštitút ponúkol hneď niekoľko oblastí, kde by sa dalo ušetriť a prerozdeliť podstatne viac ako približne 120 mil. eur, ktoré štát potrebuje na zvýšenie platov o 10 %. „Priestor na úspory vo verejných výdavkoch teda určite existuje. Systémovým problémom ostáva neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi, ktoré by mohol odhaliť práve dôkladný audit,“ povedal analytik INESS Ján Dinga.
Rezervy v štátnom rozpočte:
1. 250 - 300 mil. eur adresnejším vyplácaním rodinných prídavkov.
2. Vyše 15 mil. eur by štát mohol ušetriť nahradením neefektívnych dotovaných železničných tratí autobusovou dopravou.
3. Úspora vo výške 40 mil. eur by sa dosiahla zrušením štátnej prémie k stavebnému sporeniu.
4. Vyše 50 mil. eur by sa ušetrilo pozastavením dotácie Štátnemu fondu na podporu rozvoja bývania.
5. Spomalením výstavby diaľnic fi nancovanej zo štátneho rozpočtu alebo adresnejším financovaním vysokého školstva.
Zdroj: INESS
