"V piatok krátko po 10. hodine zomrel vo veku 80 rokov v Nemocnici ak L. Dérera napriek snahe lekárov o jeho záchranu prof. JUDr. Milan Čič, DrSc., Dr.h.c. V Univerzitnej nemocnici Bratislava bol hospitalizovaný od nedele 28. 10. 2012, kde podstúpil neodkladný neurochirurgický zákrok," potvrdila hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská.
O úmrtí svojho priateľa už vie aj hlava štátu, ktorá stihla kondolovať najbližšej rodine: "Je to pravda, potvrdzujeme, že kancelár a akademik Milan Čič dnes ráno v nemocnici na Kramároch po krátkej chorobe zomrel. Prezident republiky už vyjadril osobne svoju hlbokú úprimnú sústrasť manželke a najbližšej rodine. Takisto sa pripájajú aj ostatní zamestnanci kancelárie prezidenta. Viac detailov o pohrebe poskytne kancelária prezidenta až budúci týždeň," povedal prezidentov hovorca Marek Trubač.
Smútia za ním politiciNa úmrtie prezidentovho kancelára reagujú aj politici. "Zomrel prof. JUDr. Milan Čič. Učil ma trestné právo. Úprimnú sústrasť rodine a blízkym," napísal na facebook minister obrany Martin Glváč.
„Pána akademika som vždy poznal ako mimoriadne pragmatického, umierneného politika a veľmi dobrého človeka. V mojom prípade môžem hovoriť aj o inom prepojení, pretože pôsobil v oblasti trestného práva a sám som sa pri mojom profesionálnom raste stretol s jeho profesionálnou prácou, ktorá patrila v oblasti trestného práva medzi slovenskú a československú špičku. Chcem vysloviť sústrasť rodine pána Milana Čiča,“ vyjadril sa k smutnej správe premiér Robert Fico.
S hlbokým zármutkom prijal správu o úmrtí Milana Čiča predseda Národnej rady SR Pavol Paška. Predseda parlamentu ocenil najmä jeho celoživotný záujem o hodnoty vzájomnosti a solidarity. Ako poukázal, SR jeho odchodom stratila významnú osobnosť politického a národného života.
Prvý ponovembrový premiér
Milan Čič sa narodil 2. januára 1932 v Zákamennom. Študoval na Univerzite Komenského, kde neskôr aj učil. Od roku 1961 do 1990 bol členom Komunistickej strany Česko-Slovenska. V roku 1964 vstúpil do politiky a začal pôsobiť na Povereníctve Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť. V rokoch 1969 až 1970 zastával post námestníka ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky. Na prelome 70. a 80. rokov bol vedúcim katedry trestného práva kriminológie a kriminalistiky a prodekan Právnickej fakulty UK.
Pred Nežnou revolúciou bol riaditeľom Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, neskôr sa stal podpredsedom SAV. Niekoľko mesiacov zastával funkciu ministra spravodlivosti a predsedu vlády Slovenskej republiky. Počas jeho ministrovania skončili za mrežami disidenti Miroslav Kusý a Ján Čarnogurský.
Po páde komunistického režimu bol poslancom Federálneho zhromaždenia a podpredsedom vlády ČSFR. Krátky čas bol členom strany Verejnosť proti násiliu, do roku 1993 bol v Hnutí za demokratické Slovensko. V rokoch 1993-2000 bol prvým predsedom Ústavného súdu SR. Od roku 2004 bol vedúcim Kancelárie prezidenta SR.
Zdravotný stav prvého ponovembrového premiéra sa zhoršil v noci 29. októbra 2012. Po prevoze do nemocnice absolvoval náročnú operáciu na neurochirurgii.
