Nepoužívaná stavba univerzity VUB s dvomi halami a jednou malou miestnosťou je domovom pre asi sedemdesiat ľudí. Žijú tu dve skupiny, jedna partia asi rok, druhá dva, niektorí nemajú doklady. Väčšina detí do školy nechodí, dospelí nechcú prezradiť, aký majú zdroj príjmu. Tvrdia, že nosia do zberu železo, čo dostanú od susedov. Život v Belgicku si však pochvaľujú. So živobytím im pomáha miestna charita a na Slovensko sa vrátiť nechcú.
Rómovia zo Slovenska pricestovali do Belgicka autobusmi. Najdlhšie tu žije mladý muž s rodinou, obývajú malú samostatnú miestnosť, v ktorej majú aj televízor a počítač. „Som tu sedem rokov, ale nikdy som tu ešte nepracoval,“ vraví. Ostatní žijú vo dvoch halách, časti obrovskej miestnosti oddelili pestrofarebnými závesmi. Majú k dispozícii elektrinu, vodu aj toalety.
V priestoroch si dve partie udržujú čistotu a príbytky si zveľadili vyšívanými obrazmi či reprodukciami. Vytvorili si aj provizórne spálne, v kútoch na zemi sú rozložené matrace. Stoly sú zakryté gumovými obrusmi, z jedného si urobili minikuchyňu vybavenú elektrickými varičmi, fritézou, termoskou a varnou kanvicou. V improvizovanej obývačke sú kreslá, stoličky, pohovky, nechýba ani televízor.
„Dobre aj zle sa tu máme. Doma to nebol život vôbec, nemali sme byty, tak sme odišli zo Slovenska... Robotu nemám ani tu, keby som mal byt, tak by som sa vrátil,“ vraví muž v stredných rokoch, ktorý žije v Bruseli aj s manželkou a deťmi. „Sme tu dva roky, nerobím tu nič, do školy nechodím, je to lepšie ako na Slovensku,“ teší sa štrnásťročný chlapec a dodáva, že pochádza z Prešova.
„Odišli sme zo Slovenska, lebo sme nemali bývanie, elektrina nebola, voda nebola. Aj na Slovensku je dobre, ale tu je lepšie, lebo deti majú svetlo aj vodu,“ opisuje život v Belgicku 58-ročná žena z Nižných Kapustníkov a dodáva: „Starajú sa o nás, pomôžu s jedlom. Chcela by som tu bývať a aj dostávať peniaze. Aj robotu by som chcela, robila by som upratovačku.“ Mnohí sa zhodujú v tom, že na Slovensko sa vrátiť nechcú.
Skupine Rómov zo Slovenska sa venuje charita Serve The City, jej pracovníci ich navštevujú raz za týždeň. „Pokúšame sa im pomôcť s každodennými potrebami, ako sú jedlo, oblečenie či školské potreby. Takisto sa ich snažíme priviesť k tomu, aby deti zapísali do školy,“ povedala Jodi Theut zo Serve the city.
Dobrovoľníci tiež učia deti francúzštinu.Univerzita, ktorej budova patrí, sa rovnako snaží Rómom vyjsť v ústrety a ich pobyt toleruje. „Ale táto situácia nemôže trvať večne. Nie je to dlhotrvajúce riešenie,“ povedala Valérie Bombaerts z univerzity. Podľa hovorcu ministerstva zahraničných vecí Borisa Gandela náš zastupiteľský úrad v Bruseli v súvislosti s týmto prípadom zatiaľ nikto nekontaktoval.
