„Vyzerá to ako systematické ničenie rodín. Zistili sme, že sa podľa všetkého zameriavajú na cudzincov, a to je strašné, pretože netušia, o čo vlastne ide. Je to obzvlášť zlé pre ich deti, lebo vyrastajú bez toho, aby hovorili rodným jazykom. Nie je to mafia, ale organizované štátnym kradnutím detí, hovorím tomu lapenie dieťaťa,“ myslí si Sabina McNeillová, ktorá sa zaoberá odoberaním detí v Británii od apríla 2011.
Vidí v tom biznis, jedno dieťa v systéme živí množstvo pracovníkov v sociálnom systéme. „Opatrovníci dostanú týždenne 400 libier za jedno dieťa. Ak je postihnuté, môže to byť tisíc libier. Máme tu opatrovnícke domovy, miesta kontaktu, je tu celý priemysel sociálnych pracovníkov, psychológov, ktorých využívajú súdy,“ povedala pre televíziu JOJ.
Rovnaký názor má aj renomovaný právnik Ian Josephs žijúci v Monaku, ktorý sa zaoberá prípadmi detí odobratých vo Veľkej Británii sociálkou, aby nakŕmili adopčný priemysel. Všade inde okrem Britských ostrovov je nelegálne dať deti na adopciu bez súhlasu ich rodičov. „Ľudia na tom veľmi veľa zarábajú. O tom to celé je. V Anglicku vidíte rodičov, ktorí chodia od súdu k súdu, až nakoniec deti nevidia po zvyšok života,“ povedal pre TV JOJ Ian Josephs. Každý začatý prípad znamená výplatu pre právnika, sociálneho pracovníka, znalca, sudcu, a tak sa z toho stáva legálny obchod s deťmi.
