Neprekáža vám, keď vám velí žena?
Vôbec nie. Som šťastný, že som pred 32 rokmi stretol Hanku, lebo ona je presne dievča do nepohody.
Ako ste sa zoznámili?
Hovorím, že za ňu vďačím strane a vláde. Keďže som dlho nesmel kvôli filmom Ucho a Všichni dobří rodáci nakrúcať z politických dôvodov, režisér Martin Holý mi vydupal film Noční jazdci na Slovensku. A ja som pri tom nakrúcaní stretol Hanku, ktorá tam tiež účinkovala.
To je trochu irónie - vo filme Ucho ste hrali s vtedajšou ženou Jiřinou Bohdalovou...
Ja som sa trochu bránil, lebo som mal pocit, že filmov s našou dvojicou je už veľa. V tom filme dá hrdina partnerke facku. Iba Jiřina to zvládla s gráciou. A hlavne, bola v tom filme bezkonkurenčne najlepšia.
S Jiřinou ste sa pred kamerou stretli po dlhých rokoch až vlani?
Nakrúcanie filmu Vrásky z lásky bolo veľmi príjemné a myslím, že to i po rokoch pred kamerou funguje.
Vždy sa hlásite k Valašsku. Čo slivovica, dáte si?
Veľa som jej za život nevypil. Som skôr vinár. Ale nedám na ňu dopustiť. Viem, že vie liečiť niektoré neduhy lepšie ako lieky.
Z vlastnej skúsenosti?
Nakrúcali sme niečo na Južnej Morave. V okolí bola prasacia chrípka a ja som ju chytil. Navzdory úsiliu lekárov to nepovoľovalo. Prišiel som o hlas. Až za mnou prišiel primár, tiež Valach, so slivovicou. ,Radošu, nikde to nehovor!‘ prikázal mi. Zvaril deci slivovice, pridal deci prevarenej vody a lyžicu medu. Potom to zopakoval a poslal ma do postele. Potil som sa ako kôň. Keď som sa o dve hodiny zobudil, hovoril som normálne a horúčky odišli. Primár mi poradil, aby som, ak na mňa ide nachladnutie, kloktal slivovicu.
Vraj ste ju nosili aj Werichovi. Je to pravda?
Zoznámila nás moja vtedajšia žena Jiřina Bohdalová, ktorá u neho hrala v divadle. Išiel som s ňou na návštevu k Werichovcom. Priniesla mu valašskú slivovicu, ktorá je iná než ostatné, pretože sa robí z trniek. Werich ju predtým nikdy neochutnal. Môj darček prijal s potešením.
Ako sa chlapec z Valašska stane hercom v Prahe?
Na textilnom učilišti sme mali amatérsky divadelný súbor, a nebyť Láďu Peška, možno by som sa profesionálnym hercom ani nestal. On ma objavil v amatérskych súťažiach a potom držal nado mnou ochrannú ruku. Bol to skvelý chlap. A tiež veľký profesor.
Takže žiadna divadelná tradícia?
Dedo bol námorný kapitán a v roku 1915 sa prihlásil do námornej akadémie. Mal len 14 rokov. Od roku 1932 bol námorníkom obchodného loďstva a dotiahol to až na strojného dôstojníka.
O niekoľko dní máte 80. Máte recept na dobrú kondíciu?
Jogu. Po strašnom páde na lyžiarskych pretekoch v roku 1954 som mal poškodenú chrbticu, ochrnuli mi ruky a nohy. Doktori ma dali dohromady, ale po desiatich rokoch sa to behom nakrúcania zopakovalo. Vtedy som veľmi trpel, mal som strašné migrény a hovorili mi, že vozík ma neminie. Vtedy mi asistent primára odporučil jogu. Vybral mi takú zostavu zo siedmich cvikov – a tých sedem cvikov mi zachránilo normálny život. Odvtedy cvičím každý deň.
