Liter benzínu stojí v priemere 1,605 €, liter nafty 1,495 €. No aj napriek týmto desivým číslam nie je zhrozený každý. Takmer polovica sumy z ceny benzínu totiž putuje do štátnej kasy.
Ceny benzínu a nafty sa skladajú z viacerých faktorov. Jedným z nich je samotná cena suroviny, ďalej marža obchodníka a k tomu sa pripočítavajú dane, ktoré vyberá štát. Dane, ktoré sú uvalené na pohonné hmoty, sú dvoje. Jednak je to spotrebná daň, ktorej výška je presne daná. Tou druhou je daň z pridanej hodnoty. Vďaka tomu štát inkasuje nemalé finančné prostriedky do svojej kasy. Veď pri dnešnej priemernej cene 1,605 € za liter benzínu sú len dane 0,782 €! Tie putujú priamo do štátneho rozpočtu. Pri nafte je situácia o niečo lepšia. Z 1,495 €, čo je jej priemerná cena, štát získa 0,617 €!
Môže to znieť naozaj zvláštne, ale s rastúcou cenou palív rastie aj príjem štátu z nich. Môže za to práve daň z pridanej hodnoty, ktorej sadzba je síce 20 %, no čím sú benzín a nafta drahšie, tým viac peňazí sa odvedie práve na DPH. V januári tohto roka, keď boli ceny najnižšie a 95-oktánový benzín stál v priemere 1,452 €/l, inkasoval štát z litra benzínu 75,65 centa. Teraz, keď dosiahol historický rekord, je to približne o 2,5 centa viac. Na prvý pohľad sa to môže zdať málo, no v celoslovenskom meradle ide o nezanedbateľné čísla.
Podľa Slovenskej asociácie pretrolejárskeho priemyslu a obchodu sa v júni tohto roka na Slovensku predalo takmer 49 miliónov litrov benzínu. Ak by sa rovnaké množstvo predalo začiatkom roka a tiež v septembri, štát by získal o takmer 1,25 milióna € viac!
Kto zachráni slovenských vodičov?Nafty sa v júni predalo vyše 78,5 milióna litrov. Ak by sme použili rovnaký prepočet ako pri benzíne, štát by oproti januáru získal ďalších takmer o 1,3 milióna € viac ako na začiatku roka. Spolu asi 2,5 milióna €! Preto sa natíska otázka, či by štát nemal upraviť dane tak, aby ceny palív aspoň symbolicky klesli.
„Vláda Roberta Fica ani v prvom období a ani v tomto spotrebné dane z minerálnych olejov nezvyšovala. Ministerstvo financií v súčasnom období neuvažuje so zmenou sadzieb spotrebnej dane z nafty a benzínu,“ tvrdí hovorca rezortu financií Radko Kuruc. Odmieta aj tvrdenie, že by štát na drahých pohonných hmotách zarábal viac, než plánoval. „Práve naopak, v prípade rastu cien pohonných hmôt možno predpokladať, že spotreba pohonných hmôt klesá a tým aj do štátneho rozpočtu prichádza menej peňazí.“
Slovenským motoristom tak neostáva nič iné, len dúfať, že zlacnenie príde vďaka situácii, ktorú nedokážeme ovplyvniť. Tou je napríklad kurz eura k doláru, za ktorý sa ropa nakupuje, ale aj hrozba vojenského konfliktu na Blízkom východe, ceny poľnohospodárskych plodín. Z nich sa totiž vyrábajú biopalivá, ktoré sa primiešavajú do benzínu a nafty.
