Počas leta spolu s českým premiérom Václavom Klausom viedli rokovania o tom, ako rozdeliť Československo čo najviac bezbolestne. Najdôležitejšie rokovania sa odohrávali na neutrálnej moravskej pôde - v záhrade slávnej vily Tugendhat, kde vznikla aj táto fotografia. O jej príbehu, ako aj o udalostiach spred 20 rokov, prehovoril Vladimír Mečiar exkluzívne pre Nový Čas Nedeľa.
? Na čo myslíte, keď vidíte túto fotografiu?
Prvý základný, taký negatívny pocit je, že dnes všetci žijú z výsledku týchto rokovaní. Ale o ich obsahu nehovorí nikto. Je dôležité, čo priznávajú aj tí, ktorí sú stále čechoslovakisticky orientovaní, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi nikdy neboli také dobré ako dnes. Ale kto tie vzťahy postavil? Práve my s pánom Klausom na tých rokovaniach pred 20 rokmi. Podpísali sme vtedy 28 zmlúv. Medzi ľuďmi sa traduje, že za rozdelenie Československa môžu Mečiar s Klausom. Ale ja som bol ten, ktorý predložil návrh zmeny ústavného zákona o tom, ako by mohla vyzerať československá federácia na princípe rovný s rovným. Ten nebol prijatý tými, ktorým vyhovoval socialistický model federácie. Preto ten proces nakoniec viedol k rozdeleniu.
? Ako ste vtedy vnímali Václava Klausa?
Pokiaľ ide o rokovania, on bol lepší vo finančných veciach, ja zasa v štátoprávnych. Museli sme sa dopĺňať, nie ísť proti sebe. Bol partner, ktorý bol bez emócií, počúval, analyzoval, navrhoval a hľadal dohodu. A to aj v ťažkých situáciách, keď napätie medzi delegáciami išlo do emócií. Tie rokovania boli veľmi dlhé... V Brne sme začínali rokovať popoludní a končili sme až po polnoci. Potom sme išli do Bratislavy, ráno sme prerokovali ďalšiu agendu...
? Veľa ste toho asi nenaspali.
Niekedy som nespal vôbec, bolo to veľmi horúčkovité obdobie.
? Čím ste zaháňali únavu?
Čiernou kávou s citrónom a studenou sprchou.
? Čo ste počas rokovaní jedli? Aký ste mali komfort?
Tieto veci sme dosť dobre nevnímali... Prvé rokovania boli z českej strany, pokiaľ ide o pohostenie, trocha problematické. Pritom my sme neboli nejakí obžerkovia. Keď sme sa vracali domov, povedal som: Dofrasa, ja im ani bublinky nenechám v tej vode. Potom, keď prišla česká delegácia na Slovensko, pohostili sme ich na najvyššej možnej úrovni a potom sa aj ich prístup zmenil.
? Všimol som si, že máte krátke rukávy. Do obleku? To sa mohlo?
Bolo horúco, preto sme si dali dole saká. Vtedy bola taká móda, že sa nosili aj košele s krátkymi rukávmi. Veľakrát sme rokovali aj bez viazaniek.
? Rokovania asi neboli jednoduché, aká tam panovala atmosféra?
Pod týmto stromom sme práve v čase, keď nás fotili z diaľky teleobjektívmi, rozoberali možnosť, čo keď spravíme politické rozhodnutie, že zostávame spolu? Ako dlho by to potom vydržalo? Aké iné sily prídu? Nehrozí v takom prípade, že situácia sa vymkne kontrole tak, že na Slovensku a v Česku budú zasahovať medzinárodné jednotky? Nebude lepšie sa dohodnúť? Obaja sme vychádzali z toho, že si musíme dôverovať, lebo okrem našich dohôd nič nebolo. My sme si nemohli dovoliť osobnú animozitu, lebo keby sme sa tam my nedohodli, došli by na rad iné zložky, iné sily...
? To sa dá rozdeliť štát tak jednoducho, že sa na tom dohodnú dvaja muži? Nikto sa tento proces nesnažil zvrátiť, hoci aj násilím?
Boli tu také indície...
? Aké? Že by sa proti deleniu mohla postaviť napríklad armáda?
Áno, táto indícia bola veľmi silná, ale podarilo sa nám to vyriešiť a s armádou sme sa dohodli. Českí generáli boli nakoniec pri delení najférovejší. Vraveli nám: Vy idete armádu budovať, my budeme iba likvidovať.
? A zo zahraničia neboli tlaky na to, aby sa Československo nedelilo?
Rokovanie o tom, čo chcú mocní tohto sveta, bolo diskrétne, dôverné a veľmi zložité... Nebolo to tak, že všetci nás mali radi. Boli ťažké rozhovory s Američanmi, Nemcami, Poliakmi, Maďarmi... Rozhovor s ruským prezidentom Borisom Jeľcinom mal dva polčasy - prvý bol pre nás nepriaznivý, druhý už dopadol dobre. To miesto sme si museli skrátka vydobyť.
? Prečo o delení federácie alebo o vystúpení Slovenska nerozhodovali ľudia v referende?
Referendum nie je nutný predpoklad na vznik štátu. V ústavnom zákone o delení štátu prostredníctvom referenda bola jedna zákernosť, ktorá ho robila nevykonateľným. A to, že štát, ktorý vystupuje z federácie, sa zrieka svojho majetku v prospech štátu, ktorý vo federácii zostáva.
? Je pravda, že Česi boli na delenie lepšie pripravení ako Slováci?
Áno. Ich delegácia zastávala jednotný názor a mali rozdelené úlohy - jeden bol láskavý, druhý prísny, tretí človek kompromisu... My sme neboli pripravení vôbec. Česká vláda mala pripravený plán jednostranného vystúpenia z federácie, na Slovensku o tom nikto nevedel. Česi mali pre ten prípad vytvorené zásoby a rezervy. Medzi oboma republikami boli v tom čase veľké ekonomické rozdiely - ceny boli deformované, celý zahraničný obchod bol federálny, bankovníctvo bolofederálne, najväčšie podniky na Slovensku boli federálne...
? Naznačujete, že Česi brali federálne za svoje?
Áno.
? V čom boli pri rokovaniach o delení najväčšie rozpory?
Česká strana zo začiatku trvala na tom, že federálny majetok sa bude deliť podľa územia, my sme trvali na tom, že v pomere 2 : 1.
? Česi boli asi lepšie zorientovaní v tom, aké majetky a peniaze sú v hre. Nesnažili sa Slovákov ošmeknúť?
Po prvé, toto nebolo Klausovou vlastnosťou. Po druhé, vo federálnych orgánoch bolo dosť ľudí, medzi nimi aj Čechov, ktorí nám pomáhali a boli sme teda v obraze, o čo sa hrá.
? Bolo fér, že si nechali štátnu vlajku?
Bolo to v rozpore s ústavou, ale nebola to tá najpodstatnejšia vec. To sú také prkotiny v porovnaní s tým, na čom sme sa dohodli.
? A keď berieme delenie ako celok, ako dopadlo?
To delenie bolo fér, nedelili sa len peniaze, ale napríklad aj duševný majetok, televízie, archiválie, dokumenty spravodajských služieb... Nemôžem povedať, že by česká strana vedome Slovensko poškodila. Aj keď vo viacerých veciach boli chytrejší. Napríklad civilné letectvo pred delením previedli na francúzsku spoločnosť a tá im ho vrátila a my sme dostali figu borovú. V doprave, pri delení vagónov a lokomotív, my sme dostali najmä tie staršie. Ale aj my sme boli v niečom chytrejší...
? Napríklad?
Ak dovolíte, o tom ešte pomlčím. Tí aktéri ešte žijú... Ale neboli sme úplne bezzubí.
? Vláda chce v rámci boja proti kríze zrušiť štátny sviatok - Deň Ústavy SR. Ako to vnímate?
To predsa nerobí žiaden barbar vo svete. Každý si váži dátum vzniku svojho kmeňa, má to hocijaký africký národ a Slováci by mali o to prísť? Prečo? Také niečo sa nedá vysvetliť ekonomickými dôvodmi. Slováci nás, ktorí sme stáli pri vzniku samostatnej republiky, vymazali z pamäti...
Rozpad spoločného štátu
1990
- Pomlčková vojna o názov spoločného štátu Čechov a Slovákov sa skončila prijatím názvu Česká a Slovenská federatívna republika, pričom skrátený názov sa v SR používal ako Česko-Slovensko.
- V tomto roku tiež SNR prijala štátny znak a vlajku (znak do nej pridali až v r. 1992).
1992
- Jún - voľby na Slovensku vyhralo HZDS nasledované SDĽ a SNS.
- 8. jún - prvé stretnutie premiérov Vladimíra Mečiara a Václava Klausa v brnianskej vile Tugendhat, kde sa začali rokovania o delení federácie. Delegácie oboch vlád o otázkach s tým spojených rokovali počas leta ešte niekoľkokrát.
- 17. júl - vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti SR, bolo jasné, že dni federácie sú zrátané.
- 20. júl - československý prezident Václav Havel abdikoval na funkciu.
- 26. august - Vladimír Mečiar a Václav Klaus podpísali dohodu o rozdelení československej federácie. Spoločný majetok bol rozdelený v pomere 2:1 v prospech Česka.
- 1. september - prijatie Ústavy SR v národnej rade.
- 25. november - federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o zániku ČSFR.
1993
- 1. január - vznik samostanej Slovenskej republiky a samostatnej Českej republiky.
1999
- 24. november - premiéri Mikuláš Dzuirinda a Miloš Zeman podpísali protokol o tzv. nulovom riešení, teda, že delenie majetku ČSFR je skončené a ani jedna strana si nebude uplatňovať nijaké majetkové nároky.
