Definitívnu bodku za existenciou spoločného štátu Čechov a Slovákov dali rokovania vo vile Tugendhat. 26. augusta 1992 sa v nej stretli delegácie ODS a HZDS. Rokovania trvali hodiny. Niekedy museli Klaus s Mečiarom diskutovať osamote v záhrade. Až na druhý deň, teda 27. augusta, ráno oznámili politici výsledok stretnutia. Dni existencie Československa boli definitívne zrátané.
Vtedajší vrcholový politik František Mikloško tvrdí, že po voľbách 1992 rozhodnutie o rozdelení urobili Klaus a Mečiar každý z iných dôvodov. „Po dvoch rokoch ako podpredseda vlády ČSFR som sa na pol roka stal poslancom FZ, od ktorého závisela ústavnosť delenia. Vládli tam ignorácia, arogancia a absurdné divadlo, na konci ktorého vzniklo samostatné Slovensko - cieľ vznešený a dôležitý,“ uviedol.
Mikloško pripomenul, že samostatnosť hlásala iba SNS. „Ich poslanci urážali Čechov, tí im za to tlieskali. Ústavný rozpad sa dosiahol 25. novembra 1992. Aj Slovensko malo právo na štát ako 22 iných štátov po páde komunizmu. Keď sa dieťa predčasne narodí nehodným rodičom, nemôže za to, treba ho mať rovnako rád,“ vyhlásil. ČSFR prestala existovať 1. januára 1993.
