Ešte nedávno jej vlasy žiarili ryšavou farbou, predtým ich mala čierne ako uhoľ, dnes je z nej blondínka. Prečo neustále mení imidž? To sa dozviete v nasledujúcom rozhovore, ako aj to, načo išla do Thajska hladovať a či sa plánuje vrátiť k skupine Peha.
Čas letných dovoleniek sa končí. Máte už tú svoju za sebou?
V lete na dovolenky nemám veľmi čas, keďže veľa koncertujem, neoplatí sa mi niekam chodiť na dlhšie. Plánujem ísť na dovolenku až v októbri. Chystám sa spolu s mojou fitnestrénerkou na Havaj, kde budeme cestovať po všetkých ostrovoch, cvičiť a meditovať.
Spomínali ste fitnestrénerku. Ako dlho s ňou cvičíte?
Mala som zdravotné problémy vyplývajúce z môjho povolania. Tým, že veľmi veľa cestujem, bolí ma chrbát. Mala som problém aj s kolenom, ktoré som mala operované. Trénerka a pravidelný pohyb mi veľmi pomohli. Nebolia ma už kríže a dnes dokonca urobím drep, čo som predtým neurobila ani náhodou. Cvičím dvakrát do týždňa.
Na vašej postave je cvičenie vidieť. Dosť ste schudli...
Myslím, že to naštartoval Let’s Dance. Nikdy predtým sa mi nepodarilo schudnúť z lýtok, pretože som mala genetickú predispozíu. Tanec to zmenil, už viem, že sa to dá. Cvičenie je droga. Skúšam aj ráno behať, občas plávam, lebo môj imunitný systém je slabší.
Pri chudnutí je dôležité stravovanie. Upravili ste si jedálny lístok?
Áno. Snažím sa jesť určité potraviny, napríklad sladké dopoludnia a potom už len zeleninu a mäso. Jem pestrú stravu. Ja totiž veľmi rada jem, jedlo je môj život a dokážem si ho vychutnávať. Aj keď začnem byť nervózna, vždy to súvisí s jedlom, musím sa najesť.
Vraj ste absolvovali v Thajsku očistnú detoxikačnú kúru...
Bol to taký malý hladomor. Dočítala som sa o tom v istom ženskom časopise a myslela som si, že je to nejaký vykonštruovaný článok. Písala tam slečna, ktorá na tej kúre bola a veľmi dobre sa po nej cítila. Ja som mala vtedy problémy so žalúdkom. Zavolala som do redakcie a zistila som si všetky informácie.
Ako to prebiehalo?
Celé to bolo pod dozorom lekára na veľmi príjemnom mieste, kde sa ráno cvičila joga. Vstávali sme o šiestej ráno, išla som si po nápoj s vlákninou a psyliom, cez deň som jedla tabletky na detoxikáciu a večer probiotiká. Každú hodinu a pol som musela niečo vypiť, ovocné šťavy alebo zeleninové vývary. Takže keď som aj niekam šla, brala som si všetky nápoje so sebou. Kúra trvala sedem dní. Niektorí blázni si ju predĺžia aj na štrnásť. Chodia tam ľudia s rôznymi ochoreniami, aj po chemoterapiách. A dvakrát do dňa som si musela robiť klystír.
Znie to dosť nepríjemne. Aké ste z toho mali pocity?
Bola som tam so svojou manažérkou, ona na ten detox nešla a bolo to o to ťažšie. Celú dovolenku sa napchávala a ja som nemohla jesť nič. Zmysly sa vám vykrútia úplne až do extrému a zrazu sa všetky vône zdajú intenzívnejšie. Ale človek má naozaj viac energie, očné bielka sa vám rozjasnia. Ráno som nemala problém vstať. Cítila som sa skvele a bola som pyšná, že ja, taký jedák, som to zvládla. Naštartovalo mi to metabolizmus a žalúdočné problémy sa stratili.
Vašou obľúbenou oddychovou destináciou je vraj Karibik. Prečo?
Dôvod, prečo tam chodím, je, že tam mám veľmi dobrú kamarátku zo strednej školy a to sú priateľstvá, ktoré má človek potrebu udržiavať, lebo sme spolu prežili veľa vecí. Bola som tam dvakrát, konkrétne som bývala na ostrove Svätá Lucia.
Čo je na tomto ostrove také zaujímavé?
Že sa s ňou môžem rozprávať, to je na tom najlepšie. (smiech) Ostrov som precestovala celý. Sú tam napríklad termálne pramene a vulkanické pohorie Piton, na ktoré sa dá vyliezť. Na túre som až plakala, také je to veľmi strmé. Veľa ľudí sa tam pošmyklo a zabilo pri páde. Nemáte sa tam čoho zachytiť. Pri výstupe som trpela, ale hore mi to vynahradili krása prostredia a pokoj. Ľudia na Santa Lucii majú stále čas, neviem si predstaviť, že by som si tam zvykla žiť. Ak sa dohodnete na hodine, že sa niekde stretnete, prídu aj o tri hodiny neskôr a hovoria: si mladá, čo sa plašíš, vonku je krásne, užívaj si života. (smiech)
Pred pár dňami ste opäť výrazne zmenili imidž. Z ryšane ste blondína. Hovorí sa, že ak žena zmení imidž, je za tým muž...
Hovorí sa, ale v mojom prípade to tak nie je. Každá žena, ktorá rada experimentuje, potrebuje každú chvíľu vyskúšať nové veci. U mňa sa to často spája s tým, čo práve robím a prežívam s hudbou. Nemôžem vyzerať rovnako. Ľudia ma aj prestali zdraviť, lebo vyzerám inak a nespoznávajú ma. Časté zmeny farby vlasov ale súvisia hlavne s vnútorným pocitom.
S ktorou farbou vlasov sa cítite najlepšie?
Spomínam rada aj na obdobie, keď som nemala vôbec žiadne, len oholenú hlavu. Mala som pocit, že sa nemôžem pred ničím skryť. Bol to momentálny nápad zapríčinený aj tým, že predtým som tiež dosť experimentovala a vlasy mi začali vypadávať. Kaderníčka povedala, že najlepšie bude ostrihať sa úplne nakrátko...
Nie je to však len vlasmi - teraz na pódium nosíte opätky a sukne, kedysi vás bolo vídať len v nohaviciach a teniskách...
Asi to súvisí s mojím zdravým ženským sebavedomím. Keď som odišla z Pehy, na veľa vecí som sa začala dívať inak. Dostala som sa do fázy, keď som sa postavila na vlastné nohy, som sama sebe šéfkou. Ďalším veľkým krokom bol Let’s Dance, lebo môj tanečný partner Uvinko ma naučil správne chodiť na podpätkoch. Ja som v nich nevedela ani stáť, chodiť už vôbec a dodnes sa divím, ako som v nich tancovala. Cítila som sa zrazu ženskejšie a zistila som, aký je to krásny pocit byť ženou.
Preslávili ste sa ako líderka populárnej skupiny Peha. Vaše cesty s kapelou sa však rozišli. Sledujete ich terajšie počiny?
Iba keď sa to ku mne dostane, špeciálne nie.
Myslíte si, že by bolo ešte možné urobiť niekedy v budúcnosti s Pehou spomienkový koncert?
Neviem, ja som tvrdila už kedysi dávno, že spolupráca s IMT Smile už nehrozí a že sa spolu už nebudeme kamarátiť. Prešli roky, určité emócie odzneli a dokázali sme sa na tých veciach aj zasmiať. V tejto chvíli hovorím Pehe nie a ani som nad tým nikdy nerozmýšľala. Pre mňa je to kapitola, ktorá sa uzavrela. Trvala 12 rokov a bola pre mňa veľmi dôležitá a zásadná. Možno, že sa niekedy stretneme a dokážeme sa normálne porozprávať, ale v tejto chvíli je to ešte ďaleká budúcnosť.
Spomínali ste Ivana Táslera, s ktorým ste kedysi spievali a potom ste sa dlhé roky nerozprávali. Ako ste vlastne začali znovu komunikovať?
Celá vec sa stala úplne náhodou, ako to vždy s Ivanom býva. Bola som na toalete a zvonil mi telefón. Nepozrela som sa na číslo a zdvihla som. Bol to Ivan a súhlasila som so spoluprácou len z toho dôvodu, že išlo o pieseň, ktorú sme spolu spievali, keď som mala 15 rokov. Jemu ten vokál chýbal, hovoril, že by to mohol naspievať sám, ale bolo by mu to ľúto, že to bolo vtedy najlepšie. Mňa v tej chvíli nadchlo urobiť niečo spomienkové, tak som súhlasila.
Nedávno ste založili čisto dievčenskú skupinu The Cubes. Prečo?
Babskú kapelu som chcela dávno, až teraz som našla dievčatá, s ktorými sa to dalo zrealizovať. Robím aj pesničky, ktoré by moji fanúšikovia nedokázali prijať, bolo by to pre nich asi príliš. Je to kockatý ženský punk. Je tam správne vyvážená zmes všetkého a cítiť, že to hrajú ženy. Nahrali sme aj album a pomaly koncertujeme.
V kapele ale nespievate. Nemáte potrebu speváčke do všetkého hovoriť?
Jasné, že mám. Ale nesnažím sa búchať po stole, že takto to bude. Baví ma, keď do toho prinesie niekto niečo svoje, inšpiruje ma to. Zúročujem skúsenosti, ktoré mám, aby sa veci pohli rýchlejšie, nestagnovali. Ja tam hrám na bicích, je to nástroj, ktorý ma vždy fascinoval a je úžasný na odreagovanie. Spievať v ďalšej kapele by bol asi nezmysel.
Čo vás ešte toto leto čaká?
Určite ešte nejaké koncerty, v Prahe budem mať veľký koncert. No a potom sa teším na Havaj, tam si naozaj poriadne oddýchnem.
