"Mečiar nebol ten hlavný separatistický radikál, aj keď to vtedy bolo u nás vnímané opačným spôsobom. Na jednaniach sedel uprostred nielen pretože bol predsedom vlády, ale aj kvôli tomu, že mal de facto stredový názor. Tam boli aj totálni radikáli od pána (Augustína Mariána) Húsku po neskoršieho prezidenta (Michala) Kováča a boli tam aj miernejší," zhrnul Klaus v rozhovore k 20. výročiu rozpadu Československa.
Definitívnym bodom zlomu v úvahách o spoločnom štáte bolo podľa Klausa stretnutie v Tugendhatovej vile so slovenskou delegáciou - vedenou vtedajším premiérom. "Tam som pochopil, že oni nemajú 'sebemenší' mandát pokračovať v spoločnom štáte s Českou republikou. Žiadna vtedajšia politická sila na Slovensku si to nepriala," vysvetlil český prezident. V tomto kontexte preto podľa neho nemalo zmysel ani realizovať referendum o rozdelení krajiny.
Klaus na margo vtedajších vzťahov so Slovenskom poukázal, že ich nevnímal ako vyostrené. Nikdy podľa neho neboli v takej rovine, ako sú dnešné "znepokojujúce maďarské ambície". "Bol som v Maďarsku na nejakej konferencii a tam pri večernej debate som pochopil, že pre priemerného Maďara sú severné hranice Maďarska Vysoké Tatry," poznamenal Klaus.
