Dosadnutie vozítka na planine Aeolis Palus v kráteri Gale bolo naplánované na 7:31 hod. nášho času a išlo podľa plánu. NASA celú udalosť sledovala z riadiaceho strediska v kalifornskej Pasadene. Modul veľkosti osobného auta riadený automaticky vysielal informácie o svojom osude rádiovým signálom. Pred samotným pristávacím manévrom stroj rozvinul padáky a pristál v určenej oblasti.
Šesťkolesové vozítko Curiosity váži 900 kilogramov a je dlhé tri metre. Poháňa ho rádioizotopový termoelektrický generátor, ktorý využíva prirodzený rozpad plutónia 238. Hlavným cieľom misie je zistiť, či na Marse boli niekedy vhodné podmienky na vznik života. Automat bude skúmať aj klímu a geológiu štvrtej planéty slnečnej sústavy a zbierať údaje pre budúci let ľudskej posádky na Mars.
Podľa vyhlásenia pracovníkov letovej kontroly riadiace stredisko prijalo okolo 7:30 SELČ signál o úspešnom pristátí stroja na povrchu Marsu. Podľa vedenia NASA bol pristávací manéver doteraz najzložitejšou diaľkovo riadenou operáciou v histórii využívania robotov v kozmonautike.
