Vlani vyšla Kállayovi kniha Bratislava moja, zozbieraná z fotografií, ktoré spravil v rokoch 1944 až 1964. Pri tej príležitosti si spolu s Novým Časom Nedeľa zaspomínal na to, ako sa v hlavnom meste žilo pred vyše polstoročím. Prinášame vám výber z jeho unikátnych spomienok.
1945 - Krížna ulica
Bolo krátko po vojne a jedna z hlavných bratislavských ciest bola úplne zničená. Mnohé z domov zasiahlo bombardovanie amerických lietadiel v roku 1944. Fasády budov boli zbrázdené dierami po guľkách, ako detské preliezačky slúžili opustené vraky tankov.
60. roky - Prezidentský palác
Grassalkovičov palác, ktorý je dnes sídlom prezidenta republiky, sa v časoch minulých nazýval Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. „V paláci bolo naozaj cítiť ducha režimu. Všetko bolo také strohé a organizované. Svedčia o tom aj títo malí cvičiaci pionieri,“ vysvetlil Kállay.
60. roky - Račianska ulica
Vtedajšia Februárka patrila k prvým miestam v hlavnom meste, ktoré zasiahla masová výstavba panelákov. Ich prví obyvatelia boli tiež vďačným objektom na fotografovanie. Mnohí pochádzali zo zničených častí mesta, akým bolo Podhradie. Kým jeden rok sa prechádzali medzi starobylými stavbami, v ten ďalší sa ich domovom stali fádne vežiaky. V súvislosti s Račianskou spomínali mnohí Bratislavčania na likvidáciu cintorína a prevoz pozostatkov ich najbližších do Slávičieho údolia.
60. roky - Hotel Devín
Spoločenský život v Bratislave prebiehal predovšetkým na dvoch miestach. Prvým bola Savoyka v Carltone, tým druhým hotel Devín. „V Savoyke ešte bolo cítiť starú kozmopolitnú Bratislavu, hoci plyšové zariadenie iste žrali mole. Devín predstavoval nového ducha, nový štýl spoločnosti a života. Konali sa tu mnohé podujatia, napríklad módne prehliadky,“ zaspomínal si fotograf.
