Hoci pri prvých otázkach na termín oslavy na ňu veľmi naladení neboli, včera sa už aj usmiali. „Nápad osláviť bronz nás milo prekvapil, a tak sme prikývli. V Areáli Divoká voda sme vyrastali, tu sme sa naučili všetko, čo vieme. Dokonca sme aj prišli včas,“ povedal otec dvojičiek Peter Hochschorner st., ktorý bol dojatý z toho, čo im domáci pripravili. Chutil najmä guláš, ktorého prvá várka sa minula rýchlejšie, než organizátor čakali. A tak sa musel dovárať. Oslavovať s prázdnym žalúdkom sa predsa nedá, a to Čunovčania veľmi dobre vedia.
Bratom príliš do reči nebolo. Hoci sa už občas aj usmiali, sklamanie ešte celkom nepominulo. To chce čas. A tak sa ich hovorcom stal otec a tréner v jednej osobe. „Koho vodný slalom zaujíma, ten finálovú jazdu chalanov videl. Koho tento šport nezaujíma, tomu budeme zbytočne hovoriť, že sme chceli vyhrať. V Londýne sme však nemali svoj deň. Mnoho vecí bolo proti nám. Ale to je už história. K tomu sa už netreba vracať. Chalani urobili na štvrtej olympiáde za sebou medailu. To je fakt, ktorý nepustí. Je to ťažké držať sa tak dlho v popredí. Chcelo to od nich i od nás všetkých určitú obetu, námahu, drinu a odriekanie. Napokon, toto všetko musí podstúpiť každý, kto to so svojím športom myslí tak vážne, ako my,“ povedal Peter senior, pre ktorého bolo dôkazom toho, čo jeho chalani vedia, priznanie olympijských víťazov Baillieho a Stotta na stránkach britských novín, ktorí priznali, že hoci oni vyhrali, majstri sveta sú stále bratia Hochschornerovci.
