Drobné chyby, ktoré ho mrzeli najviac, znamenali čas pod sto sekúnd, čo už po jeho dojazde signalizovalo medailu, hoci na štarte boli ešte traja kanoisti. Víťazný Francúz Tony Estanguet i druhý Nemec Sideris Tasiadis však ukázali, že na technicky ľahšej trati, ktorá však bola náročnejšia na pádlovanie, majú viac síl.
„Niekde hlboko vo mne nejaké šťastie bude, ale som trochu sklamaný. Chcel som zlato, tak pred olympiádou, ako aj po dojazde do cieľa, keď som sledoval súperov. Vedel som, že čas by na medailu mohol stačiť, ale na zlato asi nie, ak nebudú mať súperi trocha smoly. Na takejto pádlovacej a technicky menej náročnej trati sa ani drobné chybičky neodpúšťajú, navyše Tony a Sideris na takomto type tratí vedia jazdiť. Najmä v spodnej časti som stratil,“ priznal Martikán, pre ktorého je tretie miesto z Londýna najhorším olympijským umiestnením v kariére.
Napriek tomu, že Martikán má 33 rokov, myslí aj na svoju šiestu olympiádu! „Určite nechcem skončiť, zostanem pri športe, ktorý milujem. Pokúsim sa postúpiť aj do Ria v roku 2016,“ povedal hneď po londýnskych pretekoch.
Michalov otec a tréner Jozef Martikán bol so synovou medailou podstatne spokojnejší. „Po tých problémoch - zdravotných aj výkonnostných, ktoré ho trápili posledný rok a dosť sa odrazili aj na jeho psychike - je to úspech. Samozrejme, prišli sme sem vyhrať, taký športovec ani tréner, ktorý by to nechcel, asi ani neexistuje,“ povedal Jozef Martikán.
Londýnsky bronz Michala Martikána, ktorý je súčasne aj prvým slovenským olympijským víťazom v ére samostatnosti, má však obrovskú historickú hodnotu. Slovenský vodný slalomár sa vďaka nemu stal prvým mužom na svete, ktorý získal päť olympijských medailí na piatich olympijských hrách za sebou v jednej individuálnej disciplíne.
