Rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z 8. júna 1948 o treste smrti pre vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho si už od Ústavu pamäti národa vyžiadal rezort spravodlivosti aj maďarská ambasáda. "Je to jediný rozsudok, o ktorom momentálne vieme, že existuje," vyhlásil dnes šéf ÚPN Ivan Petranský s tým, že je o neho pomerne veľký záujem.
Rozsudok uznáva Csatáryho vinným a odsudzuje ho na trest smrti, stratu občianskych práv na 15 rokov a konfiškáciu celého majetku. Spis, ktorý sa nachádza v archíve ÚPN, obsahuje desať zápisníc o výsluchu svedkov, popis hľadanej osoby, návrh na trestné stíhanie, zatykač, ale aj jedenásťstranový rozsudok. Csatáry, ktorého maďarské bezpečnostné zložky zadržali po tom, čo ho vypátrali investigatívni reportéri z britského bulvárneho denníka The Sun, je dnes v domácom väzení a čaká na nový proces. Proces, ktorý sa konal v Csatáryho neprítomnosti krátko po vojne, riaditeľ sekcie vedeckého výskumu ÚPN Ondrej Podolec nechce posudzovať. Proces bol súčasťou retribučného súdnictva a to bolo na Slovensku špecifické aj tým, že postihovalo aj politické trestné činy. "V prípade Csatáryho sa však súd zaoberal výlučne otázkou jeho antihumánnych činov," doplnil Podolec.
Svedectvá, ktoré vyvolávajú hrôzuZhromaždené svedectvá majú podľa neho navyše vysokú výpovednú hodnotu. Istý Zoltán Hofman Csatáryho označil za sadistu, ktorý sa vyhrážal ľuďom zabitím a tým, že ich dá zavrieť. Csatáry, ktorý bol počas vojny vysokým policajným dôstojníkom v Košiciach, mal na smrť do koncentračných táborov posielať aj chorých, a to dokonca proti vôli nemeckých úradov. Podľa iného svedectva Csatáry konal viac najmä z vlastného popudu. Keď svedok namietal proti transportu chorých, vyhrážal sa mu smrťou. "Nech zdochnú vo vagóne," povedal Csatáry svedkovi.
Zaujímavosťou podľa Podolca je, že 7. novembra 1944 sa istý Zoltán Žurovský pokúsil spáchať na Csatáryho atentát. Mala to byť pomsta za matku, ktorá umrela v koncentračnom tábore. "Atentát sa nevydaril, pretože to bolo na verejnom mieste a miestni obyvatelia mu v tom zabránili," vysvetlil Podolec.
Počas deportácií Židov do koncentračných táborov zaisťoval a do transportov zaraďoval aj osoby, na ktoré sa vysťahovanie nevzťahovalo, prípadne boli transportu fyzicky neschopné. Vlastným konaním tak opakovane zneužíval svoje postavenie a zapríčinil smrť viacerých zaistených osôb.
