Šialenec nastražil vo vládnej štvrti v Osle bombu a viac než pol hodinu strieľal na ostrove Utoya, kde trávili prázdniny mladí ľudia. Nórsky masový vrah má na svedomí 77 ľudských životov. Miesta krvavej tragédie v týchto dňoch navštevujú tisíce ľudí so sviečkami a kvetinami. Plaču sa neubránia najmä príbuzní obetí.
Na Utoyu, kde pred rokom tiekla krv, sa vracajú tí, ktorí akoby zázrakom ušli guľkám. Jednou z tých, čo prežili, je Hana Barzingi (17). „Ešte mám v živej pamäti, ako moji priatelia padajú k zemi. V krvi ležalo 20, 30 mojich kamarátov, pritom ešte pár hodín predtým sme sa smiali a užívali si život,“ spomína so slzami v očiach účastníčka stretnutia mládeže Strany práce. Dodáva, že do smrti ju bude prenasledovať Breivikova tvár a tmavá policajná uniforma, ktorú mal oblečenú. „Bol veľmi pokojný, mladým z tábora vravel, aby sa postavili vedľa seba. Chcel sa vraj uistiť, že sú všetci v poriadku. Potom začal strieľať. Ja som mala šťastie, bola som vtedy v klubovni a podarilo sa mi ujsť. Ten muž ma však poznačil navždy,“ priznáva Hana a prechádza hustým ihličnatým lesom. Dnes tu cítiť príjemnú vôňu živice. Pred rokom tu vzlykali na smrť vystrašení ľudia.
Na ostrove, ktorý obkolesujú tmavé vody jazera Tyrifjorden, sa za posledný rok nezmenilo takmer nič. Dokonca v miestnom, zatvorenom obchode vidieť cez okná rok starý tovar. Tieto sladkosti a kozmetiku si, žiaľ, napokon nikto nekúpil. Pod hustým ihličnatým lesom svietia tisíce sviečok, ktoré zapaľujú príbuzní obetí, ale aj bežní ľudia. Nórsko totiž na tieto dni sprístupnilo Utoyu širokej verejnosti. Medzi trúchliacimi sú aj rodičia Beny (†18) a Lary (18) Rašidových. „Bena sa nám už nevrátila. Patrila žiaľ k tým, ktorí poslúchli Breivika a v nevedomosti čakali na jeho smrteľný výstrel. Lara utiekla, chvíľu plávala okolo ostrova a potom sa skrývala v skalách, kým neprišla pomoc,“ tvrdí Mustafa Rašid, Kurd, ktorý v roku 1999 utiekol z Iraku.
Vinník obrovskej tragédie zatiaľ čaká na rozsudok. Masový vrah Breivik požiadal, aby bol zbavený obžaloby z teroristických činov. Povedal, že zmasakrovanie 77 ľudí bolo nevyhnutné, aby sa Nórsko zachránilo pred „multikulturálnym peklom“. Keď prečítal svoje vopred pripravené vyhlásenie, sudca vyhlásil proces za skončený. Rozsudok vyhlásia 24. augusta.
Takto prebiehal proces
22. júla 2011: Anders Behring Breivik zavraždil v Osle a na ostrove Utoya 77 ľudí. Napokon sa vzdal špeciálnej policajnej jednotke. Mal pri sebe dve zbrane a množstvo munície.
24. júla 2011: Páchateľ označil svoj čin za ohavný, ale nevyhnutný. Odborníci zistili, že Breivik náboje upravil tak, aby čo najviac poškodili vnútorné tkanivo.
2. augusta 2011: Breivik predstavil zoznam svojich požiadaviek. Okrem iného žiadal rezignáciu nórskej vlády výmenou za spoluprácu pri vyšetrovaní.
14. augusta 2011: Vrah strávil na ostrove Utoya osem hodín, pretože policajti rekonštruovali zločin.
14. novembra 2011: Breivik vystúpil prvýkrát od tragédie na verejnosť. Priznal masakru, no odmietal vinu.
29. novembra 2011: Súdni psychiatri mu stanovili diagnózu paranoidnej schizofrénie.
12. decembra 2011: Vo väzbe povolili Breivikovi čítať noviny, počúvať rádio a pozerať televíziu.
25. apríla 2012: Masový vrah vyhlásil, že jeho psychiatrický posudok bol založený na „zlomyseľných výmysloch“.
26. apríla 2012: V Osle sa zišli desaťtisíce ľudí, aby spevom protestovali proti Breivikovi. Podporili myšlienku spolupatričnosti a multikulturalizmu.
21. júna 2012: Obhajcovia Andersa Breivika v záverečnej reči vykreslili útočníka ako politického militanta a extrémneho pravičiara. Odmietli verziu, že zabitie 77 ľudí bolo činom nepríčetného šialenca.
22. júna 2012: Proces s Breivikom sa skončil.
