Vyplýva to z analýzy aktuálnej situácie v prípade obžalovaného Slováka, ktorú agentúre SITA poskytol vedúci Ústavu medzinárodného a európskeho práva Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy Miroslav Slašťan.
Slašťan najprv ozrejmil, že občana iného štátu možno buď vydať, napríklad na trestné stíhanie, za splnenia náročnejších podmienok, alebo vyhostiť, čo je v zásade jednoduchší administratívny proces, na základe porušenia podmienok imigračných predpisov. Podľa neho je správne, že slovenské orgány nezverejnili, akú majú v tomto prípade stratégiu. „Na základe dostupných informácií nie je zrejmé, či sa začal proces vydávania alebo vyhostenia alebo oba súčasne,“ povedal.
Belize je krajinou Britského spoločenstva – Commonwealthu. No v oblasti vydávania, respektíve vyhostenia nie sú v zásade rovnaké predpisy Belize a V. Británie. „Štáty Commonwealthu sú v tomto smere suverénne, čiže právne predpisy prijímajú samostatne, vrátane fungovania justičných orgánov,“ vysvetlil Slašťan. Slovensko nemá s Belize žiadnu medzinárodnú zmluvu o vydávaní osôb na trestné stíhanie, preto v tomto prípade pôjde podľa Slašťana skôr o to, ako Belize zváži prípadnú žiadosť SR o jeho vydanie na Slovensko a aké podmienky si tento štát bude klásť v súlade s jeho právnym poriadkom a najmä, či právny poriadok Belize túto možnosť vôbec pozná. „Rozhodujúcou je skutočnosť, či právny systém Belize umožňuje vydanie osôb bez existencie zmluvy. Ak áno, uplatní sa zásada vzájomnosti (reciprocity).“
Podľa právnika je možné, že si Belize po preskúmaní žiadosti o vydanie Mella a po zhodnotení všetkých dostupných informácií požiada o jej doplnenie a následne rozhodne, či osobu vydá. „Posúdi ju podľa podmienok upravených v právnom poriadku Belize,“ vysvetľuje. Súdy v Belize môžu podľa neho tiež skúmať, či skutok, z ktorého je Mello obvinený, je trestným činom aj podľa práva v Belize, čo je podmienka obojstrannej vzájomnosti a tiež môže preveriť tzv. podmienku reciprocity, teda či by slovenské justičné orgány v obdobnom prípade vydali osobu na trestné stíhanie do Belize.
Podľa Slašťana fakt, že Belize je krajinou Britského spoločenstva, nemôže nijako ovplyvniť zrýchlenie, či naopak, skomplikovanie vydania Karola Mella na Slovensko. Belize získalo úplnú nezávislosť od Veľkej Británie 21. septembra 1981 a má samostatný právny aj inštitucionálny systém, ozrejmuje Slašťan. „Je pravdou, že v určitých prípadoch je najvyšším odvolacím orgánom súdov Belize Súdny výbor Štátnej rady britskej kráľovnej (Privy council), táto rada však v tomto prípade nemá potrebné kompetencie,“ tvrdí odborník na medzinárodné právo. Ako príklad uvádza, že v marci 2012 napríklad Privy council zamietol aj žiadosť USA o vydanie českého podnikateľa Viktora K., vtedy išlo o Bahamy. „Navyše Belize v tomto čase odmieta jurisdikciu Privy Council, spolu s viacerými štátmi zriadilo Karibský súdny dvor, ktorý od 1. júna 2010 má v prípade súdnych sporov z Belize rozhodovať s konečnou platnosťou,“ vysvetľuje Slašťan.
Čo sa týka najbližšieho postupu, podľa Slašťana sa zrejme najskôr ukončí konanie o vyhostení. „Ak toto nebude úspešné, bude sa posudzovať žiadosť o vydanie,“ tvrdí. „Je nutné dodať, že v oboch prípadoch je nevýhodná pre slovenské justičné orgány publicita prípadu, keďže môže odhaliť taktiku a ostatné okolnosti, ktoré môžu proces napríklad vyhostenia zmariť, v tomto prípade pripraviť pôdu na ďalší útek,“ dodáva.
Slašťan tiež pripomína, že správanie justičných orgánov Belize v rámci právnej pomoci v trestných veciach už bolo odskúšané. Ide napríklad o prípad Borisa V. obvineného v Česku z podvodu „harvardské fondy“, kde najskôr prokuratúra Belize schválila požiadavku českej strany na doručenie obvinenia Borisovi V., neskôr ju zamietla. České súdy ho právoplatne odsúdili v neprítomnosti.
Karola Mella zadržali 11. júla popoludní v San Pedro v štáte Belize. Na zadržaní sa podieľala aj migračná polícia štátu Belize. Zadržanie Mella bolo súčasťou celosvetovej akcie Interpolu, do ktorej bola zapojená aj slovenská polícia. Slovenské orgány poskytli mená niekoľkých hľadaných osôb.
Prípad Karola Mella vyvolal rozruch po tom, ako sa napriek zadržaniu v Poľsku po niekoľkoročnom úteku opäť dostal rozhodnutím súdov na slobodu. Je obžalovaný z objednávky vraždy v prípade, v ktorom namiesto údajnej plánovanej obete prišli o život žena a dieťa. Obvinený je aj z vraždy niekdajšieho bossa bratislavského podsvetia Petra Čongrádyho, ktorého zabili v roku 2004 a ďalších dvoch prípadoch vrážd Jozef G. a Františka M.
