Na koncerte, ktorý trval dve a štvrť hodiny, ponúkol celkom 24 piesní, od najstarších z roku 1970 až po najnovšie z roku 2010.
Prierez svojej viac ako 40-ročnej úspešnej dráhy začal trojicou piesní Saturday Night's Alright For Fighting, Bennie and The Jets a Grey Seal z úspešného albumu Goodbye Yellow Brick Road z októbra 1973. Po nich prišli dve, ešte o dva roky staršie piesne Levon a Tiny Dancer, novšia Mona Lisas and Mad Hatters (1983) a hit Philadelphia Freedom, ktorý zložil pre americkú tenistku Billie Jean Kingovú a jej tenisový tím The Freedoms. Ešte raz sa vrátil k albumu Goodbye Yellow Brick Road, aby zahral pieseň Candle In The Wind, najpredávanejší singel na svete.
Hitom Sacrifice z roku 1989 si od bratislavského publika vyslúžil ovácie. Atmosféra v aréne začala vrcholiť pri skladbách Sad Songs (Say So Much), hitoch Daniel (1973) a Nikita (1985), ktorú zaspieval iba v sprievode klavíra. Dvadsiatku uzavreli piesne Sorry Seems To Be The Hardest Word (2002) a opäť veľký hit Don't Let The Sun Go Down On Me z roku 1974, po ktorom publikum tlieskalo prvýkrát postojačky. Pri záverečnej trojici hitov I'm Still Standing (1983), The Bitch Is Back (1974) a Crocodile Rock (1972) už publikum stálo a desiatky ľudí postupne schádzali ku koncertnému pódiu. Pri Crocodile Rock si diváci zaspievali refrén spolu s kapelou. Elton John poďakoval slovami "boli ste úžasné publikum" a nechal sa vytlieskať k jednému prídavku v podobe najstaršej pesničky večera Your Song z roku 1970, ktorú opäť zaspieval iba sám s klavírom.
K príjemnému večeru, v ktorom vynikla hudba, prispel nemalou mierou sprievodný Elton John Band. Žiadne veľké technické vymoženosti, klasické pódium pre hudobníkov, zadná a dve bočné projekcie, príjemný svetelný park so zvolenými svetelnými náladami. Žiadne mohutné zábrany pred pódiom, na aké sme zvyknutí pri iných koncertoch. Tak sa stalo, že Elton John aj gitarista si v závere koncertu "ťapli" rukou s divákmi, dokonca pri rozlúčke priamo z pódia rozdal Elton John pár autogramov.
