Ľudia pracujúci v hlavnom meste zaplatili vlani na dani z príjmu takmer toľko ako ostatné regióny dokopy. Zatiaľ čo „Bratislavčania“ dali Slovensku takmer 105-miliónový príspevok, najmenej dal štátu Prešovský kraj - len takmer 10,5 milióna €. Prečo tie úvodzovky? Nie všetci zamestnanci v Bratislave tu majú aj trvalý pobyt, časť ich daní teda ide do miesta ich trvalého bydliska.
Najviac na fungovanie krajiny a do štátnej pokladnice prispieva Bratislavský kraj, dá sa povedať, že metropola ťahá celé Slovensko. Na účty daniarov v hlavnom meste bolo za minulý rok na dani z príjmu fyzických osôb vyzbieraných neuveriteľných viac ako 826 miliónov €, suma takmer taká veľká ako v zostávajúcich siedmich regiónoch Slovenska dohromady.
Väčšina z tejto sumy zostáva v obci, do štátnej pokladnice dala Bratislava takmer 105 miliónov €. Na druhom mieste skončil košický región, ktorý však na fungovanie štátu dal len takmer 20 miliónov €. Na chode krajiny sa najmenej podieľa Prešovský kraj, ktorý z dane z príjmu odvedie štátu len takmer 10,5 milióna €. Čísla daňových úradov ako prvý zverejnil portál tvnoviny. sk.
Nový Čas oslovil analytika s otázkou, prečo je taký výrazný rozdiel medzi príspevkami do štátnej pokladnice. „Výška dane z príjmu súvisí s výškou príjmov. Človek s nízkymi príjmami platí nižšie dane. Vyššie dane teda zaplatia skôr ľudia, ktorí viac zarábajú a aj na štatistikách je vidieť, že takí ľudia žijú najmä v Bratislave,“ vyjadril sa Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu Ineko.
Nie všetky peniaze, ktoré sa na dani z príjmu fyzických osôb v Bratislave vyberú, tu však aj zostanú. Niektorí zamestnanci síce pracujú v hlavnom meste za vyšší plat, trvalý pobyt však majú inde. „Dokopy sa na dani z príjmu vyzbieralo 1,7 miliardy €. Ide aj o dane, ktoré odvádzajú zamestnávatelia za svojich zamestnancov, ktorých trvalý pobyt môže byť aj mimo sídla firmy. Tie sumy idú akoby do jedného, vreca‘, z ktorého 12,7 percenta ostáva štátu a zvyšok je následne podľa zákona prevádzaný na mestá a obce a VÚC podľa trvalého bydliska daňovníka,“ povedala Miroslava Slemenská, vedúca komunikačného oddelenia Finančného riaditeľstva.
V Bratislave sú síce najväčšie príjmy aj daň z príjmu, sú tu však aj najvyššie náklady na život. Zatiaľ čo životné potreby priemerného Bratislavčana stoja takmer 400 € na mesiac, človeku v Prešove stačí na živobytie priemerne mesačne len takmer 260 €.
Bratislavčan Lukáš (20)
| čistý zárobok | 600 eur |
| náklady na ubytovanie a stravu | 200 eur |
| náklady na seba, oblečenie, zábava | 150 eur |
| každý mesiac ušetrí |
250 eur |
Košičanka Mariana (23)
| čistý zárobok | 400 eur |
| náklady na ubytovanie a stravu | 200 eur |
| náklady na seba, oblečenie, zábava | 100 eur |
| každý mesiac ušetrí | 100 eur |
Aké sú výdavky na život v jednotlivých krajoch
Dane idú do trvalého bydliskaPrvenstvo Bratislavského kraja v rebríčku (podľa vyzbieranej dane z príjmu fyzických osôb) si vysvetľujeme jednoznačne vyššími platmi ako v iných regiónoch. Kým priemerná mzda Bratislavčana predstavovala vlani niečo vyše 1 000 €, tak v ostatných regiónoch sa pohybovala od 608 € v Prešovskom kraji po 735 € v Trnavskom kraji. Vyššie príjmy znamenajú aj vyššie zaplatené dane. „Zároveň sa Bratislavský kraj vyznačuje najnižším podielom ľudí bez práce. A to ešte mnoho ľudí, ktorí majú trvalé bydlisko v inom, vysokou mierou nezamestnanosti zmietanom regióne, pracuje práve v Bratislave. Títo ľudia síce zarábajú v Bratislave, no ich daň z príjmu sa štatisticky započítava do regiónu, v ktorom majú trvalé bydlisko,“ uviedla Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Kto koľko dostane z dane z príjmu
| 12,7 % | z cash platieb ide štátu |
| 21,9 % | vyššie územné celky |
| 65,4 % | obce |
Dane z príjmu fyzických osôb v jednotlivých krajoch
