Lekár Edo Emer zo stanice záchranky pri tuneli Sveti Rok, ktorý v sobotu ako prvý pomáhal zraneným pri nehode českého autobusu na chorvátskej diaľnici, dorazil na miesto tragédie necelých päť minút po tom, ako sa stala. "Našli sme tam veci ako pri každej ťažkej nehode. Rozhádzané kufre, mŕtvych a zranených ľudí. Nájdete prvého mŕtveho, potom druhého, tretieho... Od tretej obete už ani nie ste v šoku a hovoríte si - idem zachraňovať ľudí, počítať mŕtvych budeme až nakoniec," povedal lekár chorvátskemu portálu jutarnji.hr.
Štvorica záchranárov, medzi nimi aj jedna žena, nedbali na nebezpečenstvo a dlho pátrali v troskách autobusu po prípadných ďalších zranených. "Štyrikrát alebo päťkrát sme sa pred odjazdom presvedčili, či ešte niekde nie je niekto, kto nehodu prežil. Nemohol by som žiť s pocitom, že odídeme a niekto zostane uväznený v troskách," povedal doktor Emer portálu 24sata.hr. Aj vďaka tomu sa im podarilo vytiahnuť z autobusu dievča, o ktorého život ešte stále bojujú lekári v záhrebskej univerzitnej nemocnici.
Už v sobotu ráno tam bola prevezená vrtuľníkom. Tím, ktorý bol prvý na mieste nehody a ktorý prvých zranených previezol do nemocnice v Gospiči už trištvrte hodiny po nehode, patrí k veľmi skúseným posádkam záchrannej služby. "Ja a môj asistent Damir Radaković spolu pracujeme už 7 rokov, sme zohraní a väčšinu vecí sme schopní robiť rutinne," povedal novinárom Edo Emer.
Ani dlhoročná skúsenosť ich ale nepripravila na takú ťažkú nehodu, aká sa stala v sobotu nadránom. Zarazilo ich hlavne to, že spočiatku nebolo počuť žiadne vzlyky alebo stony, len mŕtvolné ticho. "Neviem, ako by som to vysvetlil, možno to bol nejaký kolektívny šok. Prišiel som k žene, ktorá krvácala na hlave, vedľa nej sedela druhá s otvorenou zlomeninou nohy - a nikto nič nehovoril. Spýtal som sa ich na meno, čo ich bolí a nič, len ticho hľadeli do prázdna a čakali," hovorí lekár. Plač a stonanie prišlo až neskôr.
