Mnohí pestovatelia hovoria, že v takých ťažkých podmienkach ešte nepracovali. Očakávajú, že extrémne počasie sa podpíše aj na zvýšení cien obilia. Od augusta 2011 spadlo na Slovensku približne o polovicu menej zrážok, ako je dlhodobý priemer. Katastrofálnu situáciu navyše umocňuje fakt, že nepršalo v najdôležitejších obdobiach roka - v apríli a v máji, keď sa tvorí úroda.
Málo zrážok
„Pôsobím v poľnohospodárstve 35 rokov. Taký extrémne zložitý rok som však nezažil. Najviac postihnuté sú práve najproduktívnejšie oblasti republiky, ako sú juhozápadné a juhovýchodné Slovensko,“ tvrdí Jozef Urminský, predseda Združenia pestovateľov obilnín. Aj podľa klimatológa Pavla Faška zo SHMÚ čelíme extrémnemu suchu. „Jeseň bola teplotne abnormálna, veľká časť zimy zase suchá,“ tvrdí odborník na počasie. A keď nasnežilo, pôda bola natoľko zmrznutá, že sa vlaha nedostala do zeme. Po daždi zväčša rýchlo vyšlo slnko a všetko vysušilo.
Zlá úroda
„Je možné, že obchodníci na tento stav zareagujú vyššími cenami obilnín,“ varuje predseda hlohoveckého poľnohospodárskeho družstva Anton Cebo a ukazuje na riedko zarastené pole s malými klasmi. Od začiatku roka tu spadlo iba 115 milimetrov zrážok, normál je pritom dvakrát toľko. Pesimistický scenár nevylučujú ani ďalší agronómovia. „Podľa našich skúseností sa dá predpokladať zvýšenie predajných cien obilnín. Dnes je však ťažké povedať o koľko percent. Nepredpokladám však, že by slovenské obilie na potraviny malo u nás chýbať a museli by sme ich dovážať,“ myslí si Urminský.
Zlé klimatické podmieny však ohrozujú aj iné plodiny, najmä kukuricu a cukrovú repu. Ročne sa zo Slovenska exportuje asi polovica urodených obilnín, najmä pšenice. Sucho sa už podpísalo pod úrodu ozimného jačmeňa, ktorého sa urodilo asi 45 percent z normálneho množstva.
Nezavlažujú
Slovenských poľnohospodárov však trápia aj ďalšie problémy. Väčšina zavlažovacieho zariadenia nefunguje. Družstvá buď nemajú zdroje na platenie vody a elektriny, alebo im zlodeji rozkradli kovové časti sústavy. „Štát zavlažovanie nepodporuje. Navyše oproti iným krajinám dostávame podstatne nižšie dotácie. Kým Slovensko na hektár čerpá 127 eur, v prípade Čechov to je 159 eur a Grékov až 613 eur,“ vysvetľuje šéf družstva Cebo.
Pre extrémne sucho je menej vody aj v našich riekach, na viacerých vodných plochách sa znížila hladina. Vodohospodári z nádrže Domaša na východe Slovenska hovoria o najhoršom období za 50 rokov existencie vodného diela.
