Španielsko dnes oficiálne požiadalo eurozónu o pomoc pre svoj bankový sektor. Oznámilo to španielske ministerstvo hospodárstva. Členské krajiny eurozóny už skôr uviedli, že sú španielskym bankám ochotné poskytnúť až 100 miliárd eur.
Španielsky minister hospodárstva Luis De Guindos uviedol, že konečná výška finančnej pomoci bude stanovená neskôr. Čiastka bude podľa neho dostatočná na pokrytie bankových potrieb i na vytvorenie dodatočného ochranného nárazníka. Minister tiež potvrdil, že do 9. júla chce podpísať predbežnú dohodu o pomoci, ktorá bude zahŕňať aj podrobnosti. Dohoda eurozóny a Španielska o detailoch úveru na rekapitalizáciu španielskych bánk by sa mohla uzatvoriť v priebehu pár týždňov, povedal dnes komisár Európskej únie pre menové a hospodárske záležitosti Olli Rehn.
Podľa auditu konzultačných firiem Roland Berger a Oliver Wyman by španielske banky potrebovali finančnú injekciu v rozmedzí 51 až 62 miliárd eur. Španielske banky sa stále nespamätali z dopadu krízy na tamojší realitný trh, ktorá trvá už od roku 2008. Banky majú vo svojich úverových portfóliách značné objemy nesplatených úverov, ktoré ohrozujú likviditu a znemožňujú ich ozdravenie.
Ako sa vlastne dohodnú?Na základe žiadosti v liste by pomoc mali španielske banky čerpať predbežne cez španielsky fond na záchranu bánk FROB, s čím ale napríklad Medzinárodný menový fond nesúhlasí. Podľa jeho šéfky Christine Lagardeovej by pomoc mali dostať priamo banky, aby sa nenavyšoval dlh krajiny.
Naopak, najsilnejšia ekonomika eurozóny Nemecko trvá na tom, aby sa dodržiavali súčasné pravidlá, ktoré umožňujú poskytnutie pomoci len vláde, pričom tá bude zodpovedná za jej splatenie. Niektorí investori sa však obávajú, že banky by nemuseli vláde úvery splatiť, čo by potom štát donútilo splácať ich na vlastné náklady a posunulo ho bližšie k osudu Grécka, Írska a Portugalska. Tie museli požiadať o pomoc pre svoje ekonomiky ako celok.
Podľa ministra zahraničných vecí Josého Manuela Garcíu-Margalla sa však o tomto probléme ešte stále nerozhodlo.
