Ficova kalkulačka: Kto zarobí menej?! A prídeme o dva sviatky

A je to definitívne. Viac z výplaty zaplatia už tí zamestnanci, ktorí zarábajú 1 180 € mesačne.

Vyplýva to z prepočtov, ktoré včera na Rade solidarity a rozvoja predstavil premiér Robert Fico. Môže za to zvýšený odvodový strop, ktorý bude od 1. januára päťnásobkom priemernej mzdy. Vyššie dane zase zaplatia zamestnanci s nadštandardnými platmi, ktorí berú mesačne viac ako 3 246 €. Premiér Fico tvrdí, že zníženie miezd sa nedotkne 88 percent zamestnancov.

Vláda Roberta Fica chce od januára pristúpiť k zvýšeniu dane z príjmu. Po novom sa zachová daň z príjmu fyzických osôb na úrovni 19 %, ale iba do hranice príjmu 3 246 €. „Zo sumy do 3 246 € sa bude aj naďalej platiť len 19 % daň z príjmu. Vyššia daň 25 % sa bude platiť len zo sumy nad 3 246 €,“ vysvetlil opatrenie Radko Kuruc z ministerstva financií.

Pri plate napríklad 3 300 € sa tak 25-percentná daň dotkne len 54 €, teda sumy, ktorá prevyšuje stanovenú hranicu. „Naše opatrenia v oblasti zvyšovania daní a odvodov sa nedotknú 88 % zamestnancov,“ hovorí Fico. Zároveň oznámil aj celoplošné zvýšenie sadzby pri dani z príjmov právnických osôb zo súčasných 19 % na 23 %. „Týmto rozhodnutím na Slovensku definitívne končí rovná daň, ktorú považujeme za škodlivú,“ povedal premiér. Vzrásť má aj maximálny vymeriavací základ na odvody, ten má dosiahnuť päťnásobok priemernej mzdy v hospodárstve. „To sa dotkne tých, čo zarábajú viac ako 1 200 €. Len 12 % ľudí na Slovensku zarába viac ako 1 200 €,“ dodal premiér. Ak napríklad zarábate v hrubom 1 500 €, od 1. januára bude vaša čistá mzda nižšia o necelé 4 €. Pri plate 2 000 € v hrubom to bude takmer 9 €.

Vláda tiež deklaruje snahu pokračovať v odvodoch z dividend, ktoré zaviedol ešte exminister práce Jozef Mihál (SaS). Odvod bude po novom predstavovať zvýšených 14 %.

Vláda Roberta Fica hlási, že takýmito opatreniami chce, aby sa na konsolidácii už nepodieľali bežní občania, ktorí zarábajú priemernú mzdu a veľmi často ani takúto sumu. „Nech by tu bola akákoľvek iná vláda, musela by pristúpiť k získaniu takej iste sumy v roku 2012 a 2013 ako my,“ povedal Fico s tým, že ozdravovanie chce postaviť na solidarite silných k slabším.

Minimálne dôchodky a valorizácia

Od 1 . januára 2014 bude zavedený minimálny dôchodok. Jeho výška ešte nie je určená. „My v tejto chvíli nastavujeme základné parametre, ktoré by mali byť závislé od počtu odpracovaných rokov. Cieľom je, aby čo najmenej dôchodcov bolo odkázaných na dávku v hmotnej núdzi,“ uviedol minister práce Ján Richter s tým, že o výške minimálneho dôchodku sa bude rokovať aj s ďalšími sociálnymi partnermi. Chystá sa tiež valorizácia dôchodkov o pevnú sumu, ktorou chcú pomôcť dôchodcom s najnižšími dôchodkami. Do roku 2017 vláda nechce zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Po roku 2017 bude automatický systém postavený na priemernej dĺžke života. Na stole je aj základná zmena druhého piliera. Súčasný odvod 9 % zo sociálneho poistenia nahradí nižší 4 % s tým, že sporitelia budú mať možnosť pripoistenia daňovo zvýhodnenými 2 %. Platiť to zrejme bude už od októbra.

15. september možno budeme sláviť v nedeľu

Premiér Fico už vie, ktoré sviatky by chcel zrušiť. Obidva pripadajú na september. Prvým je Deň ústavy SR - 1. september a druhým je Sedembolestná Panna Mária, cirkevný sviatok, ktorý oslavujeme 15. septembra. „V prípade 1. septembra ide o štandardný štátny sviatok civilného charakteru, kde môže štát sám rozhodnúť a môže zrušiť takýto štátny sviatok,“ myslí si Fico. Zrušenie 15. septembra ako štátneho sviatku by si však podľa Fica vyžadovalo otvorenie Vatikánskej zmluvy. „Obyčajným zákonom nie je možné siahnuť na zmluvu medzinárodného charakteru,“ zdôvodnil premiér.

Vláda preto podľa Fica uvažuje nad tým, že namiesto otvárania Vatikánskej zmluvy by zákonom presunula oslavu 15. septembra na nedeľu v prípade, že pripadne na pracovný deň. „Znamenalo by to fakticky, že tento sviatok je zrušený, len by sa nemuselo zasahovať do Vatikánskej zmluvy,“ skonštatoval. Návrh, aby sa slávenie sviatku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, presúval z 15. septembra na najbližšiu nedeľu, považuje konferencia biskupov za nový.

„Budeme ho študovať so všetkými dôsledkami. Chceme vidieť, aký dosah to bude mať na medzinárodnú zmluvu. Ak sa ukáže ako priechodný, nechceme stáť v ceste, ale musia to študovať zodpovedné osoby,“ reagoval hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Vláda si od zrušenia dvoch sviatkov sľubuje zlepšenie výkonu ekonomiky. V čase pracovného pokoja totiž štát prichádza na HDP podľa analytikov o 180 miliónov €. Slovensko má v porovnaní s inými krajinami EÚ najviac sviatkov.

Hrubá mzda 500 €