Sudcom sa nepáči, že by mali po daňovej reforme platiť ako ústavní činitelia vyššie dane. O prípadnom vyššom zdaňovaní svojich platov chcú rokovať s vládou. „Sudcovia majú mať stabilné platy. Nesmú podnikať, nemôžu ani štrajkovať, nemajú nezdanené paušály vo výške dvoch mesačných platov a v politike nemajú svojich obhajcov,“ napísala agentúre SITA prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianská.
Bystrianská odpor voči vyššiemu zdaňovaniu vysvetľuje aj prínosom, ktorý sudcovský stav pre štát predstavuje. „Rozhodovanie súdnych sporov je spojené priamo s ochranou práv každého, teda so súdnou ochranou. (...) Len si predstavte, koľko súdy vyberú na súdnych poplatkoch pre štát a pritom pracujú na hrane svojho zdravia a niekedy aj života. Drvivá väčšina,“ uviedla. Ako dodala, sudcovia musia mnohokrát zvládnuť taký nápor, ktorý sa „nedá s týmto počtom ľudí a techniky ani zvládnuť.“
Úmysel zdaňovať ľudí s nadpriemernými príjmami vyššou sadzbou avizoval vo štvrtok 24. mája po rokovaní Rady solidarity a rozvoja premiér Robert Fico (Smer-SD). Konkrétne percento sadzby dane, ktorou sa budú zdaňovať vysoké príjmy neprezradil. „Garantujem však, že do vyššej sadzby z príjmu fyzických osôb budú spadať všetci ústavní činitelia aj vtedy, ak nemajú príjem na takej úrovni, ktorý bude viazať vyššie sadzby dane z príjmu fyzickej osoby,“ povedal. Medzi ústavných činiteľov patria aj sudcovia.
Na platy sudcov chcela naposledy siahnuť pravicová koalícia, keď v roku 2010 schválila novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Sudcom, podobne ako poslancom, sa mal príjem znižovať v závislosti od schodku štátneho rozpočtu. Ústavný súd účinnosť novely pre sudcov pozastavil.
